schúliť sa do náruče,
bezpečie, istota, dôvera.
Toť potreba praveká,
tak zmiznú všetky z hrdla guče
aspoň na chvíľu.
Za tú chvíľu
toľký prílev energie!
Až to brní! Až to bije
v hrudi
no pokojom
a šťastím.
Kým ešte stále sála teplota c odvedla
a kým je po mojom.
V tom momente len stojím,
nikam nebrázdim.
A je mi dobre.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
9. 8.augusta 2012 08:34
hmmm.
Napíš svoj komentár