Otváram náruč
No je bezmenná.
Padám a triešti sa mi
Hlava temenná.
Socha z porcelánu
A ruky z ocele,
Prostredím prúdi toľko nevôle.
O život kratšia,
Vo svete voľné miesto je.
Zaryte nechty do koze,
Na úsmev sa nezmôže,
Brada vnorená hlboko do prs,
Už nie je uniku,
Už nie je klud.
V nehybnej póze zraziť sa s pútnikom,
Pretože veci nedávajú zmysel,
Kto pozrel na nebo zistil...
Že vlastne všetko je len náš výmysel.

 Blog
Komentuj
 fotka
protessst  10. 9. 2012 01:23
veľmi pekná myšlienka na koniec
Napíš svoj komentár