Lukas a Lea trávili noc na zadnom sedadle auta, zaparkovaného v tmavej uličke.
" Akosi sa ochladilo... " Lea vzdychla a oprela sa o sedadlo.
" Ľutuješ, že si prišla? " Lukas si na ňu posvietil baterkou a zamračil sa.
" Vôbec nie, ale mal by si šetriť svetlom. " Zasmiala sa Lea a pritiahla si pevnejšie deku.

Lukas vypol baterku. Opäť bola taká tma, že by ste si nedovideli ani na špičku nosa.
" Posuň sa bližšie. " navrhoval Lukas.
" Čo? "
" Čo si hluchá? " spýtal sa a nechápavo sa pozrel na Leu. Obidvaja sa nahlas rozosmiali.
Neskôr sa ešte viac ochladilo, no Lukas a Lea sa navzájom zohrievali pod dekou. Pobozkali sa. Lea ho nezastavila, no keď jeho prsty skĺzali nižšie a nižšie...
" Prestaň! "
" Prečo? " opýtal sa prekvapene.
" Už by som mala ísť, je neskoro. " Lea už pred týždňom dostala trest za to, že sa celú noc túlala niekde s Lukasom, ale rodičia nemali ani poňatia kde je a s kým je.

" Počkaj odprevadím ťa! " zakričal Lukas.
" Nemusíš, mám to blízko. " odvetila Lea a treskla dverami auta.
Pomaly kráčala tmavými uličkami. Lukas sa jej páčil, no nemilovala ho. Dobre vie, že Lukas si od toho niečo sľubuje, ale...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár