takýto šťastko so, bola v Taliansku. Tam sa nerieši, aký rúž treba na ulicu

úplne súhlasím, ľudia neriešili kraviny. som plnšia a dala som si obtiahnuté šaty - tu som dostala vynadané do parených buchiet od nejakých pubertiakov na náplavke a tam v rámci jednej hodiny tri pozvania na rande a niekoľko komplimentov. pri večernom joggingu - tu si z teba robia koľkí prdel, divne sa dívajú, tam sa na mňa usmiali, turisti ignor úplný. v obchode a v kaviarniach - tuná 80% kyslé ksichty, bez úsmevu, vidíš, ako z nich práca vyciciava chuť do života. tam - aj keď som prišla a pani za barom bola bez nálady, začali sme kecať a v momete ožila. po pár týždňoch sme sa zdravili, vymieňali príhody. úplne iná mentalita. ale zas tie vzťahy sú povrhcnejšie, mi prišlo - tuná ľudia nenadväzujú priateľstvá a známosti až tak ľahko, ale prídu mi hlbšie. tam práveže veľmi rýchlo, od začiatku si hneď tykáte, vymeníte čísla, facebook, vypľujú ti na počkanie podorbný životopis, ale akonáhle si preč, snaha udržiavať kontakty minimálna. ale tiež bych sa hneď vrátila.

Žiadny rúž netreba na ulicu.

@lucretia veľmi podobne pocity mám ako ty

@lucretia suhlasim s tebou , taliansko milujeeem

veľmi fajn foto so super atmoškou