neschopnosť pohnúť akýmkoľvek svalom v tele okrem očných viečok, ktoré sa mi samé zatvárajú, klesajú a ponoria ma do tmy.
A keď zacítim pálenie medzi prstami, preberiem sa z driemot,
dohorená cigareta spadne na zem.
Ešte stále sedím v kresle,
slnko páli,
ešte stále sa nič nezmenilo.
Len ten ohorok na zemi dymí.
Bez myšlienok sa presuniem do spálne,
premôžem sa a hodím na seba paplón.
Viac si už nepamätám.
Keď sa potom v sne naháňam s námesačnými ľuďmi, ktorí ma chcú zničiť penou na holenie,
prežívam iný život.
5:53 ráno.
Zase len únava, tma a popálené prsty.
A môže sa začať ďalší deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár