dlane plné triesok.
Popraskaná a zimou sužovaná koža ledabolo visí.
Na tebe.
Vrásky, čo pripomínajú električkové trate, spomienky ti cestovali po tvári, myšlienky ti rýpali v koži.
Zovrieš ruky v päsť a zastonáš od bolesti, z puklín v koži sa vynorí kvapka krvi.
Vonku zaškrípe stará jabloň nebezpečne sa nahýnajúc ponad strechu nášho nízkeho domčeka.
Sme starí.
Obaja sme zostarli.
Na hodinkách je niečo po tretej. Vonku sa schyľuje k zime.
Znovu zatneš päste. Potom sa svojím zakaleným zrakom obzrieš po izbe a hľadáš
aspoň moje obrysy,
aspoň trochu z tej vône, ktorú si pri mne cítil.
Lenže...
... obaja sme zostarli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
18. 9.sept. 2012 04:19
... :/
Napíš svoj komentár