Vtedy ráno,
keď si sa pri mne naťahoval ako kocúr a kosti ti praskali,
plní napätia,
keď sme ležali,
a zároveň tak uvoľnení boli ...

Vtedy, áno,
keď sme vedeli, že nič viac sa už nestne
a ja som bola sklamaná a ty rád, ...

Vtedy ráno sme to pokašľali,
každý svojím spôdobom a nechtiac, ...

Tak sme skončili aj začali v jeden večer a deň,
všetko sa zlialo do jedného,
boli sme v slučke.


V nekonečne končiacom sa opojení.

 Blog
Komentuj
 fotka
tobago  24. 7. 2013 23:17
Keby som mal k tomu čo napísať...
Napíš svoj komentár