Sme štyria. Po prehýrenej noci nám z balkóna na piatom poschodí do horúceho vzduchu trčia nohy a ruky s cigaretami. Vzduch sa nehýbe, dym z úst sa tiež len veľmi lenivo derie von. Teplo nás unavuje.
Nehľadiac na to, že mi v hlave búši a telo si pýta oddych, ťahám do seba decht a nikotín, sedím s nimi na tom prehriatom balkóne a hľadíme spolu na mesto. Je ticho. Ale len medzi nami.
V skutočnosti na celom svete prevláda ruch, autá, ľudia, všetko sa to mieša a človeka to udivuje.

Teda... Sme štyria. Ako mušketieri. Lenže nenosíme kordy aj keď to občas medzi nami iskrí. Z balkóna nám stále trčia nohy, popolník sa plní špakmi a to ticho medzi nami zostáva. Už ani jemu sa v takom teple nechce pohnúť.
Na tom dokonalom balkóne namiesto redkvičiek pestujeme nečinnosť. Rastie nám do krásy, plníme si ňou vrecká a pomedzi to šúľame ďalšie cigarety.

"To ticho..."

V tom momente nám hudba schladí mysle. Nohy už nevisia len tak, hýbu sa do rytmu a ticho sa mení na pohmkávanie.
A ďalšie cigarety, veľa cigariet, štyria si sedíme na tom slnečnom balkóne a milujeme. Všetko.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár