Mám sen o nociach zakrytých pieskom,

Kde mohutné prívalové vlny nedostihnú 

Kvapkať tmu..

Potichu, nehlučne kričia a narážajú 

A počúvajúc Deža.."všetci mnou prešli a zostanú vo mne.."

Padám

To Tvoje svetlo bolo tým, čo ma vrhlo do tmy.

Zažneš ešte?

..........,..................

No tma kvapká

Počuješ?Bliká celkom nehlučne

Nechala som odísť jeho, aby som mohla byť s Tebou a Ty na oplátku nechávaš odísť mňa..

Hovoríš "ešte nie", no obaja vieme ..že už ide len o to, kto z nás dvoch nájde v sebe silu zavrieť príliš ťažké dvere... Nenašli. Sme

Únikový východ

Pre moju poranenú dušu a Tvoje samobytie

Ešte sa nadýchnuť a vrátiť sa naposledy pohladiť očami závesy na miesto, ktoré nám na zopár chvíľ bolo Domovom.

Tma kvapká..veď už vieš.. Slzy sú len slaná voda a srdce iba obyčajný sval.






 Blog
Komentuj
 fotka
nevana  24. 3. 2016 01:21
jajj...
 fotka
antifunebracka  1. 9. 2017 16:39
Rozlúčky sú najťažšie, ja sám ich absolútne nezvládam.
Napíš svoj komentár