Raz keď budem veľký...
Vezmem si Otcov batoh, obímem Mamu a uchmatnem si jeden z jej perníkov, ktoré tak voňajú klinčekmi...Otec mi podá ruku a ja si spomeniem na prvú rybačku. (Čo) Všetko ma naučil...Ešte sa zastavím pod balkónom, lebo viem, že mi Mama bude kývať a schovávať rosu očí do unavených viečok a smejúcich sa vrások...a Otec zase do fúzov a do hrdých slov...lebo tak to má byť, že hoci aj jemu budem chýbať, povie, že sa bojí o batoh...to preto, aby Mama nemala strach...
A potom si prídem po Teba, tú, ktorá sa bude starať o krídla, ktoré mi dali Oni. Budeš ich hladiť a česať, dávať pozor na farby, ktoré im dali naši Priatelia...a ja sa postarám o tvoje.
Odídeme... a poletíme ďaleko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loriana
14. 2.febuára 2013 17:51
z tohto sála Láska
Napíš svoj komentár