počíta sa nám to len ako body do ďaľšieho levelu-zákon karmy nezmeníme....
Aj ja som bola malé dievča,plné snov,vlatne preplnené,lebo som narodená v znamení Rýb
a tým jednoznačne snenie nechýba...Všetci vravia ako máme ísť za vlastnými snami,že je podstatné mať sny,ale kde je ich naplnenie?!Viem,na začiatok to znie dosť pesimisticky,ale taký je aj môj momentálny pocit.Ak by som ho nemala,tieto riadky by asi nevznikli.Poznáte to,stojíte vonku s cigaretou v ruke,hľadíte do neby so slzami v očiach a po všetkých stých myšlienkach a nechuti sa vám niečo proste preblisne.Mne slová tohto úvodu.Tak teda von s nimi.Sama,unavená sklamaním a nedostatkom duševného šťastia,nemať nikoho komu to chcem práve vykričať,alebo aspoň sa podeliť o moje pocity-skrátka musí to von.V detsve to bol papier.dnes je to laptom môjho priateľa.Ale pomáha to....Ako malá som zaplnila niekoľko denníkov,časom písala poéziu,texty,slová a písmenká mi dláždili cestu ďalej.A v reálnom svete?Žila som v dedinke,všetci sme sa tam poznali,naše životy neboli tajomstvom,tak už to na dedinách chodí.Mama,otec sestra,babička...Áno,úplne bežné.Mala som pekné detstvo,aspoň som si to myslela.Aj keď sme rátali každú korunu,šaty sme si kupovali na Vianoce,môj svet hračiek v našej detskej izbe mi absolútne stačil.Obaja rodičia to mali ťažké s prácou,peniaze sa nejak kotúľali bez toho,aby sme mohli ísť na výlet,alebo si spríjemniť život inak.Ale pozor,letné kúpaliská boli udalosť,ktorú sme so sestrou milovali.Chlieb vo vajci,miska zeleniny,mamča usmiata,termoska sirupovej vody,horúce slnko,otec artista a žigulák....Paráda.Občas sme so sebou vzali aj babku.Bývala veselá,s každým sa dala do reči.Celé prázdniny sme u nej trávili.tiež nezabudnuteľné-ríša zvierat a kvetov.Od 3 rokov ma brávala do kostola.Mala z toho radosť o to vačšiu,ako som začala spievať v zbore.A tomu verte že som bola pokorná a silne veriaca,denne som sa modlila a Boha sa bála tak,že akonáhle som povedala,alebo spravila nejakú hlúposť-automaticky som ho prosila o odpustenie a opakovala som si že toto sa stalo naposledy.Občas som plakala,lebo som si myslela že ma Boh prestane maťr rád za moje chybičky....
A tak čas letel,my sme rástli...Ale je jasné že som sa na svet pozerala inak inak.Bola som tučné dieťa a tak trochu zatrpknuté,skôr som sa hambila.Ale ten môj úsmev a láskavosť sa postaral o to,aby som zostala u každého obľúbená.Venovala som sa hudbe.Vynikala som.Povolili mi študovať 2 ročníky hudobnej školy v jednom.Talent aj záľuba.Otec bol na to hrdý.A ešte zvieratá,spev,korčule,knihy...Áno Vianoce....Tie sme so segrou zbožňovali.Boli plné tajomstva.Pohody,lásky a darčekov.Asi sme si ich vážili viac akonaši rovesníci,lebo tak krásne hračky a plný stôl jedla sme si často nedovolili.Jasné že sa to muselo niekde zlomiť.Zrejme v puberte,keď som pochopila že otecko a mamička sa neľúbia,obaja sú preto nešťastní a j s nami...Ja nezveličujem.Frajerky,opakované hádky,ich nesúlad...Proste rok čo rok od môjho narodenia sa to opakovalo.Všetko som ťažko znášala.Doteraz sa neviem zmieriť že sa v mojich 24 rokoch 3 dni pred Vianocami rozviedli...Je to také zlé?Je to bežné...ale prepáčte,nie pre dieťa ako som ja.
Mám chuť rozpísať všetk d našej rodiny,cez moje nevydarené manželstvo,drogy,veľkú lásku,ezoteriku a liečiteľstvo,môj ďalší vzťah a terajšie tehotenstvo v cuzej krajine...Prečíta si to niekto?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár