Už som spolužiakov ignorovala. Bola som šťastná, že prázdniny strávim niekde inde ako v meste. Žiadne kino, len televízia a čerstvý vzduch. Nemohla som sa dočkať.

Celou cestou v našej Dacii som básnila, ako sa teším. Mama už mala nervy. Babka ma privítala a objala. Vyložila som si kufor a rozlúčila sa s mamou.

Dni som trávila s bratrancami a kamarátkami, ktoré som si za ten krátky čas získala. Nevedeli pochopiť, prečo ma spolužiaci tak nenávidia. Vysvetlila som im, že decká v meste majú vlastný štýl. Obľúbili si ma. Boli to slušné decká, ktoré nefajčili, nepili, nedrogovali. Ale radi chodili na párty. Raz ma na jednu pozvali. S radosťou som prijala.

V piatok večer po mňa baby prišli a šli sme do klubu. Tam už decká trsali naplno. Pridali sme sa k nim. Takúto zábavu som nezažila v meste za celý život a nikdy by som nepovedala, že aj dedinčania sa tak super zabávajú. Len taký malý klub pre týnedžerov, ktorý nemajú v piatok večer nič na robote.

V nedeľu som išla do kostola na veľkú omšu. Babka už bola, tak som išla sama. Zamyslená som sa poriadne nedívala na cestu a do niekoho som narazila. ,,Prepáč:" ospravedlňovala som sa a kukla, kto to je. Bol to chlapec-asi o rok starší, tmavovlasý s očami bledými ako ľad a pritom z nich nevychádzala nenávisť.
,,Nič sa nestalo, len nabudúce dávaj väčší pozor." usmial sa a ja som mu červenajúc sa úsmev opätovala. ,,Ty si tu nová?" spýtal sa. Prikívla som. ,,Ale len na prázdniny."
,,Tak si to tu uži." a s úsmevom odišiel.

Na ďalší piatok sme sa stretli znovu, tento raz na diskotéke. ,,No ako sa darí?" spýtal sa pri tancovaní.
,,Je to tu super!" zakričala som, aby ma počul. Postupne sme sa spoznávali. Volal sa Adam a ako som si myslela, bol o rok starší odo mňa. Celý čas sme spolu tancovali. Stretli sme sa ako dvaja úplne neznámy pubertiaci a rozlúčili sme sa ako super kamoši.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár