Každú chvíľu na mňa ten anjel spadne. Cítim to. Mala by som sa prestať na to tak veľmi sústrediť, skúsim sa rozptýliť čítaním. Ó áno to pomáha. Očami hltám slová ešte rýchlejšie ako inokedy, aj keď je tu pološero, potrebujem si zamestnať hlavu, musím stále stále čítať, lebo iba tak dokážem nemyslieť na všetko na čo sa snažím nemyslieť. Občas sa už aj pristihnem pri tom ako ignorujem pálčivú bolesť v unavených očiach, ale nevadí, s tým sa hádam nejak zmierim. Teda vlastne ani nemám na výber, rozčítala som si osem kníh, jedna lepšia ako druhá a tak už predsa nemôžem poľaviť, je potrebné maximálne čítacie nadšenie.

-čo to čítaš?
-ukážeš mi to?
-o čom to je?
-kedy končíš?
-kedy tu zase robíš?
-dáš mi číšlo?
-ako sa voláš?
-ako sa máš?
-nešla by si niekedy von?
-donesiem ti drink?
-neodídeš so mnou hneď teraz?
-je to možné že som sa do teba práve zamiloval?
-odkiaľ si?
-študuješ?
-čo studuješ?
-fíha to fakt?
-baví ťa to?
-nedali by sme si spolu kávu?
-neporozprávaš mi o sebe viac?
-môžem si ťa vyfotiť?
-to sa vždy takto usmievaš?
-to sa na každého takto usmievaš?
-veríš v lásku na prvý pohľad?

NOPE. nope nope a nope. Bóže ľudia čo vám šibe? Merali ste sem cestu v tomto upršanom počasí, tak si to sakra riadne užite, dajte si drinčiky, tancujte, kalte, bavte sa, robte preboha milión iných vecí, ktoré sa dajú robiť na párty. Neomalené balenie šatniarky medzi ne určite nepatrí. Akože come on...

Prečo sa ľudia vzájomne dostávajú do nepríjemných situácií? Prečo mi ľudia niečo ponúkajú, keď som o nič nežiadala? A ako sa vôbec dá slušne odmietnuť?

-ale ježíš nehraj toto na mňa, rovno mi povedz pravdu že sa ti nepáčim

Fakt chcú ľudia pravdu alebo to iba tak hovoria? Bude to v pohode keď ľudom poviem, že proste chcem byť sama? Nechcem sa zoznamovať, nechcem hľadať, nechcem na nikoho náhodne natrafiť, nechcem sa spoznávať, nechcem aby niekto spoznal moje skutočné ja, fakt o to nestojím, nechcem byť zraniteľná, nechcem zraniteľnosť ani u niekoho vyvolať, nechcem žiadne prvé rande, prvý dotyk, prvý bozk, prvý neohrabaný sex, nechcem vôbec nič. Iba seba samú. Chcem sa mať sama pre seba, chcem byť uzatvorená, nechcem sa s nikým zdielať a niekomu patriť. Samota je krásna vec, je to teraz pre mňa jediná reálna vec. Iba keď som sama, tak je naozaj reálne, že odo mňa nikto neodíde, že ja od nikoho neodídem, že sa nikomu neublíži, že nebudú dva pohľady na vec, ktoré sa budú biť, že sa nikto nesklame a nezraní. Samota znamená žiadne zlomené srdcia a veľké boľavé rany, ktoré si budeme ešte neviem ako dlho lízať. Samota značí čistú minulosť a ešte čistejšiu budúcnosť. Viete čo môžete od seba očakávať, vidíte v svojej hlave všetky plány úplne jasne, žiadne nedorozumenia, žiadna závislosť od budúcnosti niekoho iného. Samota je tichá, pokojná, predvídateľná, s hladkým priebehom, stereotypná, stála a nemenná. Postupne prináša blahodárnu apatiu. Ustupujú akékoľvek emócie a prichádza vyrovnanosť. Vyrovnáte sa so všetkou bolesťou, a možno raz, ak budem sama dostatočne dlhý čas, tak hádam prestanem bolieť úplne.

Som zrejme trochu sociálne zaostalá, lebo nemám jasno v tom, či toto môžem podať človeku ako odpoveď na "nezájdeme niekam?" A rovnako nemám jasno v tom, kde krista ľudia majú svoju osobnú zónu a či vôbec nejakú majú a či vôbec vedia, že niečo také existuje a že podaktorí to máme. Je to naozaj v pohode, keď ma neznámy chytí za ruku? Alebo za rameno, chrbát či bok? A odkedy je normálne aby ľudia pri sebe stáli tak blízko, že si dýchajú do tváre? A bozky na ruku či na líce pri zoznamovaní? Wtf? Ale minimálne som presvedčená o tom, že nie je v pohode, keď ma niekto odrazu začne hladkať po vlasoch lebo "tak romanticky ti vejú" alebo "ja som sa ti musel prehrabnúť vo vlasoch, skrátka som musel!". Proste... čo? A ešte sa na mňa chlapci urazia, keď ich milo poprosím aby sa ma už nedotkli?

Ten anjel na mňa padne. Viem to. Pravdepodobne mi zlomí väzy alebo zomriem na následky vnútorného krvácania. V každom prípade budem ležať pod touto ženskou s krídlami a už to budem mať za sebou. Chválapánubohu. Už, teraz, padne. Musí. Padni, prosím padni, nech môžem dať pá tomu dni, keď som na chvíľu zabudla, že som stvorená pre samotu.

 Blog
Komentuj
 fotka
soyeuse  25. 8. 2014 00:53
skvelé/krásne
 fotka
ssnehulienka  25. 8. 2014 02:18
wow, dakujem, prave si mi pomohla pochopit urcite moje myslienkove pochody poslednych mesiacov
 fotka
thrwtchr  25. 8. 2014 09:56
veľmi výstižná pasáž o samote a nezanedbateľná humorhodnota
 fotka
luc.ka  25. 8. 2014 21:59
toto ja tak neznasam.... tieto barove zoznamovacie ritualy. vtedy si fakt uprimne zelam dozivotnu samotu a hlavne nech sa ma preboha nikto cudzi nedotyka.


.....inak ten anjel
 fotka
alchemille  26. 8. 2014 22:14
... A ešte im vysvetliť, že lúbiť sa a lúbiť samotu automaticky neznamená byť heartless selfish bitch
 fotka
thelostfox  27. 8. 2014 12:47
presne tak ako @ssnehulienka.
vystihla si to a hovoríš mi z duše.
 fotka
antifunebracka  26. 6. 2019 18:03
Tak čo, fešanda, kam si vyrazíme?
Napíš svoj komentár