Zhoreli túžby v plameni
vädnú aj kvety schnúce
len tŕnie, bodľač ostáva
v lone Zeme, život dávajúcej.
Pohromou hlina zapácha,
íl neurodný skrotiť?
či primäť osud s pokorou
či navždy sa v prsti prašnej brodiť
Skončím ta ja, ty, všetci raz
na hŕbe starých kostí.
Prikrytý pôdou nadoraz
zbavený všech starostí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár