Stredoveké stretnutie kultúr, módy a krásy

Niekedy v 5. storočí nastáva v Európe veľmi zaujímavé obdobie, známe buď ako neskorá doba rímska, čas veľkého sťahovania národov, predrománska doba, alebo tiež ako tzv. karolínska renesancia. Hoci v literatúrach sa tento časový úsek nazýva rôzne, z historického pohľadu išlo vlastne o to isté. Na starom kontinente vznikajú nové štáty, napríklad taká Franská ríša sa vďaka modernému zmýšľaniu stala rovnocenným partnerom Byzantskej ríše a ostatných vyspelých krajín.



Ďalším typickým znakom tohto produktívneho storočia je návrat k antike, zakladanie škôl a podpora vzdelanosti. Zdá sa, že Európa by želaný progres aj pocítila, nebyť kočovných kmeňov, ktoré v tých dobách plienili krajinu. Nájazdy barbarských Vandalov, Germánov či Vikingov vnímali civilizované kultúry ako nepríjemný tŕň v oku. Na druhej strane, ich príchod na scénu znamenal významný pokrok pre dejiny odievania.

Často zosmiešňovaný odev nomádov bol nesmierne praktický

Frankovia oblečenie ľudí, ktorí žili nomádskym spôsobom života, veľmi radi odsudzovali a kritizovali, pričom ani zďaleka netušili, aké sú ich posmešky nemiestne. Keďže kočovné kmene sa z miesta na miesto presúvali na koňoch a zároveň sa museli vedieť vysporiadať s drsnejšími klimatickými podmienkami, ich odev mal predovšetkým slúžiť ako jazdecký, a práve preto sa šil zo zvieracej kože. Klasický model pozostával z krátkej tuniky, plášťa na zapínanie pomocou spony, a hlavným dôvodom štipľavých poznámok boli nohavice.

Praktickosť tohto „outfitu“ žiaľ nebola dostatočne ocenená, a tak germánski nomádi dostali nelichotivú prezývku „nohavicový národ“. Z hľadiska štandardného delenia odevu na mužský a ženský však znamenal tento prvok prevratnú novinku. Farba nohavíc mohla byť akákoľvek, takisto aj ich dĺžka. Do šatníkov sa dostali náhodne, postupným predlžovaním sa vyvinuli zo šatiek, aké zakrývali chúlostivé miesta mužov.

Sezóna kožušín odštartovala v stredoveku

Čo na sebe potom nosili módni kritici tej doby, príslušníci vyspelých kultúr, ktorí nikam nekočovali, ale natrvalo sa usídlili na jednom území? Nasledovaniahodné čisté línie dopĺňali lemy s esteticko-praktickou funkciou. Odev nielen ozdobovali, ale zároveň aj spevňovali a tým zvýrazňovali nositeľove proporcie.

Základným kusom odevu bola stále tunika s tým rozdielom, že teraz sa už rozlišovala na spodnú camisiu a vrchnú dalmatiku. Camisia sa spočiatku riasila, postupom času sa od tejto tendencie upustilo a zmenila sa na úzku košeľu. Krátka prezdobená dalmatika sa tešila obľube oboch pohlaví a spodnú tuniku perfektne dopĺňala. Cez ňu sa ako tretia vrstva prehadzoval plášť bardocullus aranžovaný do rôznych tvarov. Pre porovnanie spomenieme aj úzku caracallu s kapucňou, čo bol vonkajší odev Germánov a Galov. Inak Germáni svoj odev radi ozvláštňovali kožušinovou štólou rheno.

Dámy sa po prvýkrát zoznamujú s pančuškami

Ženy sa zahaľovali do dlhých bavlnených tuník s purpurovo-červeným lemovaním. Jednoduchý riasený plášť, a koniec koncov aj kompletný dámsky odev, evokuje nádheru byzantskej ríše. Pravda bola taká, že Byzancia stále viedla v rebríčku krajín s najkrajšími látkami, a preto sa vzácne tkaniny z tejto zeme dovážali pomerne často.



Priliehajúcu spodnú bielizeň nosili len tí najbohatší barbari, zvyšný ľud chodil „nadivoko“. Hitom u nežného pohlavia sa stali pančuchy. Paradoxne sa neplietli, hoci táto technika šitia bola známa už v staroveku. Namiesto toho sa vyrábali z plátna alebo súkna. Ako obuv nosili vysoké šnurovacie sandále solae, kožené členkové calcei so samostatnou podrážkou alebo nízke topánky zvané soccus. Slovanské krpce, ale aj vyššie uzavreté strevíce sa rozšírili medzi chudobným obyvateľstvom.

Nudné šperky? Ani náhodou!

V hanbe a nepochopení ostalo nielen oblečenie, ale aj šperkárstvo divokých národov. Pracky na opaskoch a odevné spony v tvare terčov alebo zvieracích hláv boli dokonale technicky vyhotovené a plnili funkciu módnych doplnkov. Okrem prepychových šperkov zo zlata a drahých kameňov Európu zachvátila móda jednoduchých bronzových šperkov a zložitých ornamentových vzorov. Veru i umenie tohto obdobia malo svoje čaro, a hoci nestihlo vytvoriť jednotný sloh, ľudia mohli byť aj napriek tomu hrdí na svoj vyvinutý zmysel pre krásu.



Ako sa dá príbeh vtedajšej módy zhodnotiť dnes, o niekoľko storočí neskôr? Keďže pokojný život občanov sužovali barbarské vpády a neistota, spravodlivo sa tie časy nazývali aj ako „doba chaosu“. Aspoň že v móde sa napokon vytvoril celkom veselý mix slohových prúdov, čo poviete?