Rozšafné rokoko v šatníkoch francúzskej šľachty

Najdôležitejšie módne prehliadky sa v tej dobe konali v priestoroch šľachtických salónov. Bolo nepísaným pravidlom, že príslušníci vyššej vrstvy navzájom súťažili o čo najveľkolepejší odev. Hodnotiacim kritériom sa stala asymetria, ohromujúci luxus a obrovský počet drobných detailov. Ľudia boli rozumní, ich móda však nie. V porovnaní s barokom nedošlo k žiadnej zmene strihu, azda len sukne nadobudli graciózne veľkosti a tvary.

Sedemdesiat sukieň mala...

... alebo len jednu, zato však nadpriemerne veľkú. Objemnosť ženskej sukne spôsobovala široká kovová konštrukcia s kruhovým alebo oválnym pôdorysom. Tvorila ju sústava piatich radov obručí obalená plátnom. Jej úlohou bolo podoprieť ťažkú sukňu a štylizovať ženskú postavu tak, aby pôsobila krehko a elegantne.

Vrchnú časť odevu dám vytváral živôtik s hlbokým výstrihom a úzkymi rukávmi. Tie spravidla siahali po lakte a zdobili sa krajkami, volánmi, či stužkami. Finálny model sa vyznačoval ľahkosťou a zaujímavým kontrastom minimalistického živôtika a mohutnej sukne.

Rokokoketovanie s vlasmi

O ďalší protiklad sa postarali komplikované účesy na drobných hlávkach rokokových slečien. Zdalo sa, že každým rokom účesy narastajú do výšky priamo úmerne s rozširujúcimi sa sukňami. Mať vo vlasoch kvetinový záhon, veterné mlyny, fontánu alebo trebárs plachetnicu – to bol bizarný štandard tej doby. Netradičné kreácie mali predstavovať kontakt človeka s prírodou. Ešteže biele napudrované parochne dámam ubrali zopár rôčkov, zložité kadernícke úkony teda mali svoj význam. Muži to mali o niečo jednoduchšie. Nahladko oholené tváre spredu lemovali vlnité kadere, vzadu sa uhladzovali do konských chvostov.

Muži dostali „na frak“

Krásne dekoratívne kúsky mužskej módy sa v baroku javili zženštilo, v rokoku pomaly získavajú svoj typický nezávislý ráz. Upúšťa sa od používania stužiek, gombíkov a podobných ozdôbok. Z hľadiska farieb a materiálov ale stále pretrvávajú atlas a satén v nežných pastelových tónoch.

Páni v tomto období nosili krátke vesty bez rukávov, úzke nohavice po kolená a biele pančuchy. Barokový kabátec just-au-corps sa značne zjednodušil a preslávil sa pod novým názvom frak.

To však zďaleka nie je všetko. V oblasti pánskeho odievania uzrelo svetlo sveta niekoľko noviniek. Splývavý plášť manteau sa vystužoval podobným spôsobom, ako ženské sukne. Vrchný odev contouche mal hneď niekoľko mien, jeho podstata tkvela v bohatom riasení.

Možno sa taká narodila...

... a možno sa pod hrubým nánosom mejkapu ukrýva celkom iná tvár. Počas rokoka sa líčili ženy až tak prehnane, že sa v tejto súvislosti na francúzskym dvoroch šírili smutno-smiešne historky. Traduje sa, že dokonca ani manželia často krát nevedeli, ako ich ženy v skutočnosti vyzerajú. Pudrenka patrila k základnej výbave každej šľachtičnej. Táto kozmetická vecička sa vyrábala z múky, ktorej vraj bolo z času načas na úkor krásy chtivých dám v kuchyniach nedostatok!

Nevyhnutné drobnosti dotvárali ilúziu zmyselnosti

Vejár, kozmetická taštička pompadúra, rukávnik, či rukavice – neodmysliteľní spoločníci na poobedňajších prechádzkach. Pre tieto účely slečnám postačili drobné topánočky na nízkom podpätku. Príjemne sa v nich cupitalo pomedzi kvetinové zátišia a páni sa nemuseli obávať, či im nebodaj neutečú.