Kto nepozná pocit samoty, bytia len samého seba vo svete? Myslím, že už každý jeden z nás si tým prešiel, tým pocitom, keď sa nám nič nezdá dostatočne zaujímavé, keď vidíme okolo seba tých pár šťastlivcov, a ozve sa v nás neznesiteľná horkosť. Keď o Vás majú záujem len tí najbližší – rodina.

Kde zmizli všetci tí priatelia, čo pri mne vždy stávali? Kde zmizli najlepšie priateľky? Prečo tu teraz sedím sama s pocitom, že už každý našiel seba samého, a svoj zmysel žitia? Mnoho kamarátok to už má za sebou, našli svoju milovanú polovičku, a šťastie pri svojom malom dieťatku. Tak sa pýtam, čím som iná, že pri sebe nikoho nemám. Už mám dosť toho pocitu samoty, aj ja chcem zažiť aspoň kúsok lásky, aspoň ochutnať či vôbec existuje tá láska z filmov, či je to len čistý výmysel, a tak čakám na niečo čo vôbec možno nie je. A tak aj naďalej vo mne ostáva tá horkosť, tá ničota. Len prežívam, nežijem.

Nesťažujem si, žijem si dobre, mám svoju milovanú rodinu, mám lásku k zvieraťu, a mám priateľov, ale už to nie sú také priateľstvá ako v minulosti. Už sa tak často nestretávame, už im ani nemám potrebu vyrozprávať všetko čo ma trápi.

Vydala som sa dobrou cestou? Nemala som sa radšej vykašľať na výšku a priamo vhupnúť do života? Do toho krásneho neznámeho, ale bez trápenia? Vždy som túžila cestovať a spoznávať nových ľudí, nové prostredie. Počas štúdia mám pocit, že stojím už dosť dlho na tom istom mieste, a nič zvláštne sa v mojom živote nedeje, neviem či je to mnou alebo ľuďmi, ktorými sa obklopujem. Ale predsa, raz doštudujem a možno si splním moje sny, možno sa vynorí moja krásna láska a budeme SAMY dvaja kráčať našou krásnou spoločnou intímnou SAMOTOU. 

 Blog
Komentuj
 fotka
savvym  19. 1. 2016 02:27
casto pocitujem tiez samotu a je to tiez kvoli absencii lasky. Nevenujem sa sebe a hladaniu baby. Tiez som pred odchodom do zahranicia skusil vysku, pol roka nechodil na disko a nepil, chcel som zit slusny zivot, dat sa dokopy, po odcestovani zo svk som ocakaval nove moznosti. Pravdaze mam ich, sle chut a ziadostivost sa mi nedostala. Sklamal som sam v sebe. Nedokazem sa cez vlastne pocity preniest. Drieme vo mne strach z omylnosti. Chyba mi hladiet na moju polovicku a premyslat nad niekym a nie dokola nad sebou. Mna nebavi nic, hoc uz mozem robit vsetko, na co som predtym nemal. Sebavedomie som v samote nenasiel. Ani v peniazoch. Moj zivot zatial nema zmysel. Absurdne zitie pre seba, preto aby som videl novy den, to nie je zaujimave. Zazitky nepotrebujem, ked ich nemam s kym zdielat. Naco sa vyrozpravat, ked nikogo nezaujimaju moje plany. Naco sa vyjadrit a byt sam sebou. Zivot vie byt neskutocne nudny.
 fotka
antifunebracka  19. 1. 2016 16:13
Nájdi si zaujímavý koníček, alebo aspoň choď viac von, po akciách a tvoj problém sa vyrieši sám.
Napíš svoj komentár