Áno, bojím sa! Áno, blazniem, pretože tak, ako som sa bála, že stratím a nikdy nenadobudnem Teba - a pritom som Ťa mala, len som si zakrývala oči... do istej doby - tak sa teraz bojím tejto straty znova. S tým rozdielom, že už vieme všetko a že tentokrát sa znova ženiem za chimérou a tentokrát Ťa už nemám a možno ani nikdy viac mať nebudem.
Kiežby som nebola bývala taká slepá! Prečo je melancholickej duši ponúknuté po rokoch šťastie, keď nie je schopná ho rozpoznať a uchopiť? Aby netušila, že ho mala, kým oň neprišla? Krutá lekcia... A zbytočná. Keď som sa v úvahe spred troch rokov pýtala Teba, vtedy ešte neviditeľného a nepoznaného, že ak by som Ťa aj mala prehliadnúť, budeš tu predsa Ty, ktorý to nedovolí.... alebo nie? - Prečo si to dovolil?
Áno, neskutočne sa bojím, zmieram strachom, že sa moje nebo znovu sfarbí pekelnými plameňmi... neodpustila som ešte sama sebe a po daždi slov, ktoré raz hriali, raz mrazili, zakaždým z rozličných, protirečiacich si príčin, zisťujem, že úplne ani Tebe nie... veď na to, aby sme obdržali odpustenie, musíme oň predsa požiadať, vedomý si svojho hriechu a ľutujúc ho... Preto zaniklo v bolesti.
Áno, zmieta ma strach, pretože aj keď nie si celý môj život (už len z princípu sa to nedá a bytie človeka orientované len na osobu druhého je odsúdené na zánik), si moje Slnko, ktoré presvietilo jeho ponuré farby a prinieslo doň vytúžené teplo.
A nechcem viac o Teba prísť, môj najlepší priateľ, moje srdce...
Bojím sa, lebo Ťa napriek všetkému a so všetkým mám rada celou svojou nedokonalou dušou... Milujem...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ikuto
1. 2.febuára 2016 00:51
toto je tak srdcervúce vyznanie... pri čítaní som to celé prežíval na vlastnej koži
4
Ďakujem... kiežby sa k tomu raz dostal aj adresát. Lebo po tej bolesti a skúsenostiach by som už nejaké súvislé vety naživo zo seba nedostala.
Napíš svoj komentár