Vyznanie.

Zhlboka som sa nadýchla. Hrdlo mi zvieralo a srdce mi začalo biť akosi rýchlejšie. Nemám rada takéto situácie. Váhavo som stlačila kľučku a pomaly som vošla do nemocničnej izby. Pre istotu, keby ešte spala. Ale nespala, iba ležala a hľadela do stropu. V oboch rukách infúzie a ja neznášam ihly.

Asi som sa pokúsila začať konverzáciu nejakým žartom, lebo nikdy neviem, čo vo chvíľach, ako sú tieto, povedať. Len sa smutne usmiala. Pritiahla som si stoličku k nej a na chvíľu som mala pocit, akoby som videla svoj odraz v zrkadle spred desiatich rokov.

Tak smutná, tak neistá, stratená, zlomená. Bála sa, čo bude. A ja som jej tak veľmi chcela povedať, aby sa nebála. Chcela som, aby videla to, čo vidím ja, keď sa na ňu pozerám.

*Vieš, ty máš naozaj krásne, dlhé a husté vlasy. A raz príde niekto, kto ti ich nežne bude hladiť, kým zaspíš.
*Vieš, ty máš naozaj kúzelné oči. Vidieť v nich život, nenechaj ich vyhasnúť.
*Vieš, tvoje pehy. Raz bude niekto, kto ti ich bude s láskou počítať.

Si krásna, presne takáto! A vždy budeš krásna! Nehľadiac na to, či si najnižšia z triedy, nehľadiac na to, koľko máš kíl. Je jedno, či máš úzky pás alebo široké boky. No a čo, že tvoje kamarátky práve prežívajú prvé lásky, kým ty maľuješ vo svojej izbe obrazy?! Si úžasná a raz ťa bude niekto milovať pre to, kým si.

Chcela som jej to všetko povedať, vykričať. Ale nevedela som ako, u nás v rodine sa to totiž nikdy nenosilo. "Prestaň fňukať, opráš si kolená a choď ďalej!" A tak som ju len držala za ruku. Aby vedela, že som TU, že tu budem aj keď všetky kamarátky a všetky lásky odídu. Sestra je tu navždy.

A tak...

Milé mamy, prosím, hovorte svojim dcéram, že sú krásne, presne také, aké sú.
Milí muži, prosím, vezmite občas svoju ženu do náručia a povedzte jej, že je pre vás stále čarovná.
Milí otcovia, prosím, dajte svojim dcéram pocit, že sú tie najvzácnejšie princezné.

Stačí len občas, naozaj len trošku, aby sme tomu verili. A naučili sa milovať. Samé seba.


Zdieľaj článok na facebooku
178 odoberateľov
Kissmeplease

Ako aprílové počasie. Žena, matka a ešte-stále-dieťa v jednom. Stále sa usmievajúca, príliš hrdá a tvrdohlavá, aby ukázala svoje slabosti svetu naokolo. Neskrotná a neskrotená a pritom rada milujúca a milovaná. Ambiciózna a hlavne už nikdy viac vzdávajúca sa. Milujem počítačové hry aj vôňu novej knihy, detské rozprávky aj nechutné horory, nedeľňajšie kakauko aj piatkové víno, hudbu a smiech, ticho aj kľud, koncerty aj nekonečné vylihovanie v posteli, dúhu aj dážď a hlavne jar. Najviac na svete však milujem to čosi malé, čo sa prikradlo do môjho sveta nečakane pred pár rokmi.

Komenty k článku

  1. 1
    Depropex

    27 ročný muž
    Už nikto

    Co sa je stalo ? :O