Nevypovedané

Chcela som ti toho ešte veľa povedať. Ako by som ťa v lete rada videla. Prechádzali by sme sa mestom, až kým by nezačalo svitať. Ukázal by si mi svoje najobľúbenejšie miesta, všetky tie staré prázdne stavby, ktoré miluješ aj napriek tomu, že ostatní sa ich štítia. Ale ty ich máš rád, pretože z každého uhla pohľadu vyzerajú ináč a vždy sa na nich nájde niečo krásne. Rozprával by si mi, ako ti Gabi zlomila srdce a že sa ti zdá nemožné sa cez to všetko preniesť, aj keď sú to už mesiace. Ja by som ti hovorila o mojich nevydarených vzťahoch a snažila sa ti vysvetliť, že veci sa jednoducho dejú tak ako sa diať majú a že to všetko nakoniec dobre dopadne. Zasmial by si sa a povedal, že mám pravdu. Ako vždy. Potom by sme hovorili o škole, koľko času ešte ubehne, kým ju dokončíme. Ako rýchlo to všetko letí, ani sa nenazdáme a budeme mať rodiny, hypotéku na krku a mladosť v prdeli. Rozprával by si mi o kapele, ako si znova začal hrať na gitaru. Ja by som ti vravela príhody z Čiech. Smiali by sme sa, spomínali. Hovorili o budúcnosti, snoch, cieľoch. O tom, aké to bude, keď z nás budú raz lekári a budeme musieť byť odrazu vážni a nebrať veci na ľahkú váhu. Hej a vyfajčili by sme aspoň milión cigariet. Učila by som ťa opäť niečo nové po slovensky a čudovala by som sa, že ti to tak ide. V jednej chvíli by sme boli vážni a hneď na to by sme sa váľali po zemi od smiechu. A mne by bolo jedno, že za tebou musím letieť stovky kilometrov, v tej chvíli by na tom nezáležalo. Potom som si však uvedomila, že to nemá cenu. Ty nemáš čas, ja nemám čas. Nezáleží na tom. Ani tých rokoch, čo sa už poznáme. Nezáleží už na ničom. Stlačila som delete a písmenká mi pred očami mizli jedno po druhom. Zrušila som rezerváciu na letenky. Všetko to nevypovedané. Ostal len tupo blikajúci kurzor, prázdna strana. Presne tak som sa aj cítila. Otupene a prázdno. Zaklapla som notebook a vrátila som sa k učeniu. Tak teda to je to, čo napokon ostáva po veľkých kamarátstvach? Jeden blikajúci kurzor, prázdna strana a posledná správa „nemám čas“...







Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    thanos birdzu

    Prečo? Ja by som mu napísal aspoň, nech príde on za mnou, tak by som videl, či to má zmysel