Kapela Rara Avis je na scéne dá sa povedať nová, napriek tomu už ale v mnohých ušiach zarezonovala. V prvom mesiaci tohto roku im vyšiel debutový album Portrait, ktorý o mesiac nato pokrstili v pražskej Lucerne. Ich názov znamená niečo výnimočné, ojedinelé alebo jednoducho „biela vrana“. Sami sa snažia, aby ich hudba bola výnimočná a zatiaľ sa im to darí. Napriek tomu, že v poslednom čase sa akoby roztrhlo vrece s podobnými kapelami, Rara Avis vyčnieva.

Pred časom mali turné a navštívili aj Košice. Mali sme napočúvaných iba zopár ich songov, ktoré majú na myspace. Chalani odohrali skvelý koncert, plný energie a dobrej hudby. Po koncerte sme si sadli, pokecali a dali dokopy toto interview.

Pôvodne ste v kapele boli iba vy dvaja(Lukáš a Daniel), dnes ste štyria. Ako ste sa dali dokopy?
Keď sme sa presťahovali do Prahy, jeden pôvodný člen z osobných dôvodov odišiel. Ostali sme dvaja a hľadali sme nových členov, ktorí majú rovnaký pohľad na hudbu a boli by nám podobní... Našli sme ich. Sme spokojní, sadli sme si...

Kapelu tvoria dvaja Slováci a dvaja Česi,všetci ale žijete v Prahe. Ako sa beriete vy? Ste Čechoslováci? Česi? Slováci? Kam sa radí kapela?
Keďže všetci bývame v Prahe, tak sa radíme medzi české kapely. Keď už o nás niekto píše, tak v Česku o nás píšu ako o českej kapele z Prahy. Na Slovensku nás označujú za Slovákov v Prahe. Záleží na uhle pohľadu. Je to na fanúšikoch, ako si vyberú.

Bývali ste v Bratislave a presťahovali ste sa do Prahy. Prečo?
V Bratislave sme žili odmalička a v celom meste boli tri kluby, kde sa dalo ísť... Bolo nám tam už akosi tesno a chceli sme sa proste posunúť ďalej. Niekde, kde by sme nabrali ďalšie obzory, možno väčšie kultúrne vyžitie, väčší priestor... Naša voľba padla na Prahu. Koniec koncov nám tu aj rozumejú, prechod bol teda jednoduchší. No sú situácie, keď sa ani napriek podobnosti češtiny a slovenčiny nedohovoríš. Napríklad ak si vypýtaš „čízburger“, tak nerozumejú. Musíš si pýtať „čizburgr“. (smiech)

Váš debutový album Portrait produkoval Marek Rakovický z Lavagance. Ako sa vám spolupracovalo?
Výborne. Marek je človek, ktorý na to má iný pohľad ako my. Rozšíril nám obzory, spolupráca bola veľmi dobrá. Ani raz sme sa nepohádali, nevznikli žiadne konflikty. Nahrávanie prebehlo naozaj veľmi dobre a hladko. Pomohol nám postúpiť o úroveň vyššie, možno aj viac. Má za sebou predsa len oveľa viac skúseností. Je rozhľadený a pracoval už na rôznych projektoch. Tentoraz súčasne pracoval na našom a aj na svojom albume Lavagance s Eddiem Stevensonom. Medzitým ako nahrávali na Slovensku a v Holandsku, prišiel k nám a robili sme na našom Portraite.

Máte klip na song January and The Kindered Spirit. Scenár ste si vymysleli vy alebo to bola všetko práca režiséra?
Nápad bol režiséra, Alana Šuberta. My sme s ním samozrejme boli stotožnení. Do úvahy pripadalo viacero variantov, ale nakoniec sme to nechali na neho. Natáčali sme v Prahe a sme radi, že sa podarilo prepojiť hudbu a atmosféru videa.

Atmosféra klipu, samotnej piesne, ale aj celého albumu je akási smutná. Slovo, ktoré sa s vami často spája je frustrovanosť. Nevyzeráte ani nespokojne, ani smutne...
Ako kedy... Po koncerte, akým bol tento dnešný, nie sme smutní. Ale naša hudba je taká. Pôsobí tak. Vo všetkých textoch je vyjadrený môj pohľad na situáciu a na život. Na to, čo sa deje okolo mňa. Asi by som to nemal hovoriť, ale väčšina vecí, ktoré vidíme, na nás pôsobí smutne. Asi je to tým, že neuznávame americkú krásu.

Ako vznikajú vaše texty a prečo sú všetky v angličtine? Neskúšali ste aspoň raz rodný jazyk?
Áno, skúsili. Ale to bol skôr len taký joke v skúšobni. Už keď som začal písať texty, bolo pre mňa automaticky jasné, že budú po anglicky. Každá kapela, ktorú som počúval v mladosti alebo aj teraz, spieva anglicky. Ovplyvnilo ma to takto a nevidím dôvod to meniť. Veď aj ostatné podobné kapely majú tiež anglické texty. I keď je jedna slovenská, ktorá spieva po slovensky a páčia sa mi.

Ktorá?
Billy Barman. Páčia sa nám veľmi.

Naspäť ku klipu. Máte prehľad, kde všade ho rotujú?
Klip je určite na Alternativa TV, samozrejme youtube. Mal by ísť do Medúzy (relácia na ČT). Snažíme sa to dostať všade, kde sa dá, ale toto už za nás vlastne rieši vydavateľstvo. Máme dosť práce s koncertami, tie si riešime sami.

Máte ambíciu preraziť aj mimo Česka a Slovenska?
Áno. Európa nie je až taká veľká. Je to samozrejme ťažké, ale prečo nie? Radi by sme si precestovali nejaké krajiny a zahrali si tam. Ale ide v prvom rade o to, že je to biznis. Takéto veci pretláčajú väčšie vydavateľstvá.
Rysuje sa nám teraz niečo v Holandsku, možno budeme hrať na jednom holandskom festivale. Keď už nič, tak minimálne budeme mať výlet. (smiech)

Čo tak nejaké miestne festivaly?
Určite jeden v Tasove, to je na Morave. Volá sa to „Beseda u bigbítu“, tento je už naisto. A ešte jeden, „Majáles“ v Českých Budějoviciach, lenže to nie je stopercentné. Album sme nahrali minulé leto, vyšiel 22. januára. To už boli všetky festivaly zabookované dopredu. Takže toho bude viac budúci rok. Uvidíme...

Martin Kukoľ, 30. marca 2010 o 13:00