Dnes celý deň zle. V práci zle, doma zle. Nič som nestíhala nemám ani nič uvarené. Keď som prišla domov, čakala ma na stole obálka z mojimi výsledkami z nemocnice. Všetko zlé. Žiadna pozitívna správa. Jediné čo ma dnes potešilo je, že mi prišiel malý kocúrik, ktorý sa ale bojí staršieho obyvateľa. Hádam si na seba čoskoro zvyknú. 

   Prečo však píšem tak neskoro? 

   Namiesto cvičenia som dnes bola na roli a zbierala fazuľu. Veď už aj bol čas. V tom mi zvoní telefón. Sesternica, ktorá mi už dlho nevolala a netušila som čo chce. Zodvihla som a prišiel návrh, či ideme na bicykel. 

   V mojej hlave: "Nie, už je veľa hodín a ani sa mi nejako nechce. Nestihnem Riška, už ho potom neuvidím, keďže nie je na stiahnutie. Vôbec sa mi nechce a mám depresiu, naozaj na toto nemám náladu. Ráno idem do práce." 

   Moja reálna odpoveď: "Jasné, môžeme ísť, pozrieť Riška a ideme."

   A tak prišla po mňa naložili sme bicykle a odišli sme. Už dávno som sa necítila tak dobre. Zrelaxovala som, zacvičila som si a je mi lepšie. Cítim sa spokojná. Opäť sa cítim ako žena, ktorá začala Nový život.  




"Nebojte sa rizika. Keď to vyjde, budete šťastnejší, keď to nevyjde, budete múdrejší."

 Denník
Komentuj
 fotka
johnysheek  8. 9. 2020 22:28
všetko je o malých krokoch a prekonávaní sa postupne
bo veľké sny často končia v pády potupné
najťažšie je vydržať, robiť krok za krokom stále
až po čase sa obzrieť, že prejdené už boli diale
tak držím palec, päsť a vieru
nech dokončíš svoju cestu celú
Napíš svoj komentár