« Filmy

Hitler vyhral 2. sv. vojnu

...v americkom filme Otčina. Európa je súčasťou Germánie a všetci sa chystajú na oslavy 75. narodenín Vodcu.

Podtitul tohoto filmu je: Čo by sa stalo, keby bol Hitler vyhral vojnu? Táto zaujímavá (i keď hrozivá) myšlienka sprevádza celým filmom.
Film Otčina (Fatherland) sa začína čiernobielym dobovým týždenníkom o víťaznom ťažení Hitlerových vojsk, o neúspešnom vylodení v Normandií a následnom odchode USA z vojny, ktoré za útok na Pearl Harbor hodí na Japonsko dve atómové bomby a vojna v Ázií oficiálne skončí.
V Európe sa postupne všetky krajiny stávajú súčasťou Hitlerovho impéria - Veľkonemeckej ríše. Samotná mapa je veľmi zaujímavá - súčasťou Nemecka sa staly VŠETKY európske krajiny vrátane neutrálnych ako je Švajčiarsko okrem Ruska (ktoré nestratilo ani centimeter územia!). Súčasťou Germánie sa stala taktiež európska časť Turecka (iba európska časť, nie celé Turecko, žeby sa Hitler bránil napadnutiu Malej Ázie? Taktiež nie je ani zmienky o Hitlerovom ťažení na Afriku (ktoré bolo vo viacerých prípadoch dosť úspešné). Jednou zaujímavou vecou je, že všetky krajiny sú zobrazené s hranicami z pred 2. svetovej vojny, čo je samozrejme správne, chýba tam však Československo! Česko bolo pridelené Nemecku, a o Slovensku ani zmienka - naopak náznaky hraníc ukazujú Uhorsko v pôvodnej veľkosti. Máme v tom vidieť nejaké skryté posolstvo, že nás americkí tvorcovia z HBO (ktoré produkovalo film), považujú našu krajinu za súčasť Hungarie? Poviete si maličká chybička, zarážajúce je to však najmä, keď si uvedomíme, že film bol natáčaný v Českej republike. Je o tom dôkaz nakonci titulkou, ale napríklad aj asi 25 minút po začiatku v scéne kde Esesáci odvádzajú americkú novinárku Charlie Maguire do vyšetrovacieho centra SS, je v pozadí vidieť veľkoplošnú reklamu na Česku spořitelnu :-)
Koncom 50-tich rokov začína v Germánií "fašizmus s ľudskou tvárou". Začiatkom 60-tich rokov sa začína kríza, z dôvodu preťahovanej partizánskej vojny so ZSSR (ktorá ako jediná európska krajina pod vedením vtedy už 85 ročného Stalina) si zachovala akú-takú nezávilosť.
V roku 1960 vyhráva americké voľby prezident Joseph P. Kennedy a Nemci sa začínajú usilovať o ukončenie Studenej vojny medzi Germániou a USA, aby za pomoci USA mohl Germánia ukončiť nekonečnú vyčerpávajúci vojnu so Sovietskym zväzom a stať sa po boku USA nezraniteľnou. Na povrch sa však dostávajú informácie o veciach, čo sa za vojny diali. Oficiálne stanovisko hlási, že „Židia boli počas vojny presídlení na Ukrajinu”. Televízia a rozhlas sú stále pod kontrólov silného Ministerstva informácií

V roku 1964 - 20 rokov po víťazstve Hitlera nad Európou, je opäť povolený vstup Američanom do Germánie, kde sa okrem veľkých osláv chystaných na 20. apríla 1964 - v deň Vodcových (Adolfových Hitlerovych) 75-tych narodenin, chystá aj veľký Americko-Germánsky summit.
Do krajiny najprv prichádzajú americkí novinári, medzi ktorými je aj Charlotte Maguire, ktorá sa pripletie k veľmi nebezpečnému prípadu...
Nádejný kadet SS Herman Jost si beží jedno ráno po lesíku, aby mal lepšiu kondíciou, keď zbadá mužov, ako niečo vynášajú z auta. Medzi mužmi je aj general Gestapa Glóbus. Zvedavosť mu nedá a potom, čo auto odíde, ide sa pozrieť k jazeru, kde nájde nahú mŕtvolu muža.
Na miesto činu je povolaný major Xavier March, ktorý začína vyšetrovať úmrtie muža. Mŕtvolou je veľmi významný muž - Josef Bűhler, hlavný architekt programu „Presídlenie Židov“, priznal sa k ukrutnostiam, ktoré sa diali za vojny v pracovných táboroch, od 20-tich rokov bol blízkym priateľom samotného Fűhrera, neskôr musel odísť do dôchodku z dôvodu obvinenia s neoprávneným nakladaním so štátnym majetkom. Spočiatku sa zdá, že ide o samovraždu. Neskôr pri prehliadke domu nájde March Bűhlerovu umelú nohu v dome a nejde mu presne do hlavy, prečo človek, ktorý chce spácať samovraždu skáče na jednej nohe k jazeru, aby sa tam utopil.
Tajomný starý muž Franz Luther odovzdá novinárke Maguireovej fotografiu z vojny s odkazom, aby šla navštíviť Waltera Stuckarta. V byte však nájde jeho mŕtvolu (je mimochodom zastrelený pritom ako si to rozdával s nejakou ženou a ona je tiež mŕtva). March odvedie novinárku Maguierovu na vypočúvanie, aby sa dozvedel, čo hladala v byte mŕtveho (tu 26 minút po začiatku, keď ju vedie do budovy SS je vzadu vidieť veľkú reklamu na Českú spořitelnu na takom bielom dome).
Xavierovi novinárkina výpoveď, o tom, že chcela napísať interview o tom, čo sí autor projektu odsunu Židov, myslí o stretnutí Hitlera a Kennedyho, nesedí, keďže bola v byte mŕtveho skôr ako bola na tlačovej konferencií oficiálne oznámená chystaná schôdza. Major March a novinárka Maquierová spolu začínajú odkrúcať nitky prípadu, z ktorého je March nečakane odvolaný.
Oficiálna verzia Gestapa, ktoré "rýchlo prípad vyrieši" je, že Bűhler pašoval drahé obrazy do zahraničia, konkrétne do Švajčiarska (apropo na začiatku filmu bolo Švajčiarsko na mape označené ako súčasť Veľkonemeckej ríše - pozn. investigatívneho Birdza).
V tom náhle zomiera Kadet Herman Jost, mal nehodu v telocvični. March už neverí nikomu a blíži sa k šokujúcemu záveru. Charlie sa stretáva s tajomným Lutherom, ktorý ju požiada o dve letenky a víza do Ameriky, výmenou za dôležité informácie a dokumenty, ktoré ju ako novinárku preslávia. Pri úteku z vlaku Luthera zastrelia príslušníci SS, Charlie naštastie uniká a spolu s Xavierom hľadá, ženu s ktorou chcel Luther odletieť do Ameriky.
Je to jeho milenka, obstarnutá herečka Anna von Hagen. Od nej získava Charlie dôležité dokumenty o pravde koncentračných táborov, o plynových komorách, o utrpení, mučení, genocíde. Aj Xavier March sa dozvedá vďaka dokumentom a fotografiam, pravdu o jeho milovanej vlasti, ktorá mu bola celý život tajená a o ktorej vedelo len már ľudí. Dozvedá sa o krutostiach vojny a krutostiach svojho Vodcu, ktorý sa pasoval na Boha a pritom je pomaly horší ako Diabol.
Jediné čo teraz musia urobiť, prepašovať dokumenty a fotografie k americkému prezidentovi Josephovi P. Kennedymu, ktorý medzitým priletel na summit pri príležitosti Vodcových 75. narodenín. Všetko sa to koná pred 20. aprílom 1964, odohráva sa to v Berlíne, hlavnom meste Germánie (ktorý je naozaj vybudovaný ako veľkomesto tisícročnej ríše) s tým, že na to, že je apríl je tam nejak zima. Hercom z úst pri rozprávaní vychádza dym (ako v zime), na stromoch je pomaly inovať, miesto sviežich zelených aprílových lístkoch a všetci sú poobliekaní v kabátoch... Stretnutie Hitlera a Kennedyho sa blíži, dav buráca a Sig Hajluje, Charlie a Xavier sa snažia prejsť davom. Nakoniec sa im to podarí, Kennedy dostáva obálku a limuzína zastavuje... Kennedyho limuzíny odchádzajú rýchlo preč. Oficiálna verzia je, že Kennedy zrušil stretnutie, pre podozrenie, že v objekte je bomba. Nie je to však koniec. Charlie a Xavier chcú spolu odísť za slobodou do Ameriky, Xavier chce vziať aj svojho malého syna. Ibaže, ibaže, ibaže... Skončí sa to trochu inak...

„Musíme si nechať narásť vlastné krídla!“

FATHERLAND
USA 1994 · 106 minút
Réžia: Christopher Menaul
Hrajú: Rutger Hauer (Xavier March), Miranda Richardson (Charlie Maguire), Peter Vaughan, Michael Kitchen, Jean Marsh, John Woodvine, John Shrapnel, Clive Russell, Pavel Andel, Rudolph Fleischer, Garrick Hagon, David Hatton, Rupert Penry-Jones, Bruce Willis...
Podľa románu Róberta Harrisa
© Home Box Office 1994


BIRDZ RATING:
100%


Erotika | Humor | Napätie | Originalita
Tomáš Abaffy, 20. november 2001

Komenty k článku
Hitler vyhral 2. sv. vojnu

Mix
Mix, 11 ročný chlapec, Bratislava/Poprad, 30. máj 2006

No tak an to koľko to má chýb sa mi zdá hodnotenie prehnané...

1 Zareaguj!

Pridaj svoj koment

Logni sa a komentuj
  • Nick:
  • Heslo:

Ty ešte nie si na BIRDZ?
Regni si nové konto a nájdi si friendov.
BIRDZ je total zadara!   Registrácia

1
komentov
Páči sa ti tento článok?




Birdzová roleta chráni fotky, blogy a písance pred pohľadmi okoloidúcich.
TOPlist