Čo bude zajtra? Čo sa vlastne stane?
Prečo nám život stále svetlo kradne?
Čo ak zhasne žiarovka nad nami?
Budeme spolu, alebo už sami?
Život fér nehrá, pomaly si zvykám
Aj svoje srdce na dva zamykám
Keď sa mi strácaš tam niekde v diaľke
Mám pocit že všetko bolo iba v rozprávke

Vždy som túžil snívať a byť jediný
Nesplnilo sa to ale ani z tretiny
Vždy som túžil zovrieť ťa raz v náručí
Bez nás dvoch sa to nestihnem už naučiť

Prepáč mi slová, ktoré občas bolia
Tak ako rany, tiež sa raz zahoja
Všetko sa stratí všetko to zmizne
Ostaneš s ním po ďalšie týždne
Čo bude so mnou? To nechaj plávať
Nechaj ma v kľudne svoje dosnívať
Vypnime hudbu, zavrime oči
Nech tá nočná mora navždy tu skončí

 Blog
Komentuj
 fotka
vercuk  8. 4. 2011 19:43
krásne...
 fotka
antifunebracka  21. 2. 2012 16:58
tak toto je taka rytmusovska poezia
Napíš svoj komentár