vďaka vianočnému upratovaniu mojich zošitov aj nezošitov z rokov základnej a strednej školy som natrafila na náš triedny časopis z prvého stupňa zš. a nedá mi nepodeliť sa s vami o jeden z doterajších najskvostnejších výplodov môjho talentovaného čreva.

ber následujúce riadky prosím nadnesene, s humorom, vianočným pokojom a mierumilovnosťou a pokús sa vniesť do svojho tela a mysle keď mali približne tak 8 pozemských rokov. musím ale vyzdvihnúť moju schopnosť neochvejne vytlačiť zo seba čo najviac slov, aby som dosiahla dostatočný rozsah rozprávky. pripomenulo mi to časy písania mojich seminárnych a záverečných prác počas rokov vysokoškolských.

text je samozrejme citovaný, napísaný presne, ako bol zverejnený v časopise, bez odsekov, s chybami, schopnosťami a vedomosťami vtedy mne vlastnými.

samozrejme, že pridávam aj nesmierne kvalitnú ilustráciu.

"Bol raz jeden štát, v tom štáte bolo mesto, v tom meste bola ulica, na tej ulici bola škola, v tej škole bola trieda, v tej triede boli múdre aj hlúpe deti a tie deti mali malé i veľké mozgy. Raz mali deti rekreačnú telesnú a kto chcel skákať gumu mohol, kto chcel hádzať loptou mohol, kto chcel preskakovať švihadlo mohol, kto chcel hrať hokej mohol, ale nikto nechcel ani gumu, ani loptu, ani švihadlo či hokejky a puk. Každý len kriedu: zelenú, žltú, oranžovú, čiernu, ružovú, červenú, bordovú, modrú a hnedú. Pani učiteľka sa čudovala a čakala, čo deti nakreslia. Deti boli ticho len kreslili a kreslili. Keď dokreslili, pani učiteľka niekam odišla a dlho sa nevracala. Ale zrazu panáčik ožil. Deti sa naľakali, ale nemali prečo, lebo panáčik bol veľmi milý a priateľský. Keď sa deti spamätali, obzreli si ho a začali mu vymýšľať meno. Jedno kričalo Dodo, druhé Emu, tretie Koko a tak sa prekrikovali až sa dohodli na mene Kriedačik. Tak sa šli hrať. Keď sa pani učiteľka vrátila deti tam neboli. Išla ich hľadať. Našla ich hneď za školou. Na ďalší deň museli deti písať písomku a ani jedno sa neučilo. Tak im pomohol. A deti zistili, že je to zvláštny panáčik. A už navždy boli kamaráti." 





(kriedačik)

 Blog
Komentuj
 fotka
aventine  26. 12. 2015 22:44
ta ilustrejsn sa mi luubi! ^_^
 fotka
elemia  27. 12. 2015 08:55
@aventine ďakujem. očividne som sa snažila.
 fotka
antifunebracka  27. 12. 2015 20:46
nahodou, toto bolo napisane uplne VYNIKAJUCO, bez srandy. ten enumerativny slohovy styl sa pokojne moze meriat s hevierom, v zahranici tak tusim obcas aj dahl zvykol pisat a mnoho inych, co pisu pre deti. a ked si takuto gramatiku mala v 8 rokoch, tak klobuk dole. nepoznam dieta, ktore by v tom veku rozlisovalo i/y. ale predpokladam, ze to preslo aspon bazalnou korekturou
 fotka
elemia  4. 1. 2016 20:58
@antifunebracka ďakujem ti karol! ^^

no musím sa opraviť.
nakoniec som zistila, že som v tom čase mala už pravdepodobne rokov desať a nie osem.
Napíš svoj komentár