Nie som smutná. Len sa necítim šťastná a oddýchnutá (už toľko dní...).
Premýšľam...o všetkom, čo bolo.
Ale nie o tom zlom. Len o tých chvíľach, pri ktorých som sa cítila natoľko šťastná, až som sa z toho musela vyplakať.
Naozaj som miestami nezvládala nápor toľkých emócií, ktoré mi nikdy predtým nikto nedaroval s toľkým zanietením a silou. Silou prameniacou práve z nežnosti okamihu.
Trochu sa aj bojím. Ale snažím sa neustúpiť od tej stránky lásky, ktorá mi dáva silu a od toho, v čo verím už toľký čas, chcem veriť aj naďalej.
Možno je to celé skúška. Tvoja, životná... A keď to nevzdám, tak príde prekrásna odmena.
Toľkými sme si prešli a toľké nás nerozdelili ale naopak, spojili našu podstatu ešte pevnejšie.
Stačilo vydržať...
Neviem. Zisťujem, že tak veľa vecí neviem a nechápem.
Ale dve najdôležitejšie, v tých som si istá. A pôjdem si za nimi a budem sa nimi riadiť.
Lebo si jednou z nich...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
beatlesgirl
21. 7.júla 2014 07:30
Napíš svoj komentár