Moje blogy

  • Vianočná
    Vo vani vychladnutých prianíLežíš a sleduješ bubliny tichaOstáva prázdnoČasto na svitaníŽivot sa vytratilNo telo dýchaDvadsaťštyri dníDvadsaťštyri hodínČas na stretnutiaSplašených rodín
  • Ubolený svätý
    Keď srdce zapáli sa ohňom nevinnýmA vidíš len nádej do ďalších dní.Keď krídla požičiaš tým snom bezsenným,Vrátiš sa zranený, márnotratný.Ty, syn nevďačný lásky veľkej,Ty, hľadač šťastia, tam kde nie je,Ty, nositeľ svetla, ktoré vyhasína,Ty, čo v tebe s...
  • Červená!
    Červená!No ty ju nevidíš.Brázdiš hlbinami svojich myšlienok.Vidíš všetko nehybné. To, čo nefunguje.Prameň vyschol.Blbosť!Prameň existuje,zmizla cesta. Nie, žeby nebola. Je.Tá jediná je...Štipce na šnúre,dvanásť zlomených zápaliek.Nič nedáva zmysel.Zdan...
  • Oci, včera sa mi o Tebe snívalo
    Oci, včera sa mi o Tebe snívalo. Mal si tmavomodrý pletený sveter a hravo si sa rozbehol k svojej mamke...Inak som si Ťa nikdy nepredstavovala ako dieťa. Chýbali Ti predné zuby. Myslím, že sa ten moment skutočne stal. Nie som si istá, či sa nám môže sn...
  • Stratená
    Kam kráčaš človeče,keď túlaš sa hladinou,hľadíš snáď do vnútras tou tvárou nevinnou?..................................................Štyridsať dní a štyridsať nocí.Veľa. Povieš snáď.Tápeš a s mystikoupočítaš do desať.Jeden krok vpreda deväť vzad.Je to...
  • Zaľúbila som sa /alebo/ Ty ma učíš každý deň novým veciam
    Zaľúbila som sa. Ach, áno.. Zaľúbila som sa. A tak som si sľubovala keď som odchádzala do Paríža, že sa nezaľúbim. Tak som si hovorila: „ Hlavne sa nezaľúb, najmä žiadneho cudzinca. Prosím!“ No a je to! Som tu mesiac a dva dni a som zaľúbená až po uši,...
  • Najhoršie sú rána
    Najhoršie sú rána. Niekedy sa cítim ako robot, ktorý sa snaží prebudiť a preniknúť do krásneho slnečného rána. Vtedy myšlienky utekajú po bežiacom páse mojej neprítomnosti. Niekedy znie hudba a deje sa viac vecí súčasne. Robot sa snaží cvičiť päť tibeť...
  • Zobuď sa človeče
    A koľkým veríš preludom, keď spávať chodíš s nekľudom? A vôbec nič sa nedeje... A koľkým veríš preludom, keď vyjednávaš s osudom? Len živíš márne nádeje... ................................................................ Tak zobuď sa človeče ži tu ...
  • Žiť TU a TERAZ
    Mám rada dni voľna. Teda ten jeden deň voľna ktorý mám. Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, musím poznamenať, že mám rada aj dni strávené v práci. Takže nejde o to že by som mala deň voľna rada len preto, že nerobím. Deň voľna mi dáva priestor. Dáva mi tú...
  • Samota alebo To je to umenie žiť
    Rozmýšľam enormne veľa. Denne aj 30 hodín a to nepočítam niekoľko hodín spánku. Za tie roky som si v hlave vypestovala jednu obrovskú huspeninu plnú množstva otázok, trochu odpovedí, nespočítateľne veľa konšpiračných teórií, schém a obrazcov. ...
  • Hrdina Róbert Bezák
    Pred pár mesiacmi na prednáške z psychológie nám položila tá najlepšia vyučujúca na univerzite ťažkú otázku: "Ktorá slovenská osobnosť by mohla byť Vašim vzorom?" Po chvíľke ticha a tuhého premýšľania nesmelo zazneli mená ako Janošík, či Štúr. Ja som o...
  • Každý niečo skrýva 2 (remake) // Óda na veľký nos
    Každý niečo skrýva akné, veľké uši, veď sa to aj sluší. Tiež zakrývam kto som, čo som, ale čo s tým orlím nosom? Ten sa moc skryť nedá. Na e-bayi ho nepredá ni Polívka sám. Čo sa teda robiť môže? Mejkap tu už nepomôže. Pomôžu snáď iba nože. No to ...
  • Ako som v jeden úplne všedný deň dostala úplne nevšedný recept na dobro
    Včera ráno som sa vybrala poctivo do školy tradične ešte celkom zaspato. Pri vstupe do školy, som už z diaľky zazrela šatňu a tak som si začala pomaly vyzliekať kabát. Až pri položení kabáta na pult mi napadlo, že mi mamka nechtiac odtrhla putko a v na...
  • Bútľavá vŕba
    Poznám jednu vŕbu. Celkom obyčajnú. A predsa inú... Vŕba. Celkom zvláštny strom. Nečudo, že sa stal symbolom smútku. Vyzerá skľúčene, vždy hľadí do zeme. Vskutku. A tá moja ? bútľavie... ..... Ach, bútľavá vŕba, povieš a vsrkneš trocha klišé. ...
  • Svedomie
    Svedomie tá sviňa! Ako zaprášená skriňa stojí. Proste len tak je. Nedá sa však zavrieť, musíš na ňu hľadieť. Žiada svoju daň. 20%? To je málo! Možno veľa sa ti zdalo, keď kupoval si zbraň. Teraz zaplať svoju vinu tým, že nesieš sebou ...
  • Komar Rupert a ja alebo Zaplatim vlastnou krvou
    ‚Uz som domaaa! To bol ale den. Uz som sa na teba velmi tesila a mam pre teba prekvapenie. Dnes som sa porezala, tak som ti priniesla trosku krvi v obale od spagiet… Si tu?’’ pozrela na neho, ale on sa na nu ani nepozrel. Vysmeval sa rybickam za to, ze...
  • Uväznená vo vlastnom tele//Nočné (ne)rozmýšľanie č.1
    Rozmýšľam. Rozmýšľam často, dlho a nejasne. Rozmýšľam, a síce ako každý človek na TEJTO planéte (o iných si to zatiaľ netrúfam tvrdiť). A o čom? Rozmýšľam o trápnych problémoch existencie (a nie žeby ma rozmýšľanie o tom, kto sedí na stoličkách v mo...
  • Pre Teba, mami :)
    Žiaľ, nie je človek, ktorý by si pamätal svoje prvé slovo. Ja nie som výnimka. Neviem či moje prvé slovo bolo deoxyribonukleová kyselina, alebo niečo iné. Viem však, že z úst miliónov detí vyjde ako prvé to najkrajšie slovo, slovo mama. Môže sa zdať, ž...
  • Už nechcem byť tým, čím som!
    Nezvyknem písať nič osobné, alebo aspoň nič takto na rovinu položené ako sa chystám teraz. A vlastne ani neviem prečo to robím. Totiž nezvyknem sa otvárať ľuďom. Nie cudzím, nie známym a dokonca občas ani tým blízkym a myslím, že stačilo. Každý tvrdí,...
  • O poletujúcej ovplyvniteľnej mládeži // EMO, Jackson a všeličo iné
    Keď som bola ešte celkom malá boli v móde Pokémoni. Ánoo to bola peckaa! Strašne nás to bavilo a tým, že nám to každý zakazoval, tým naša túžba vidieť každú časť rástla. S bratom sme si potajomky kúpili album a nalepovali sme si tam nálepky jednotlivýc...