Láska je krásna. Opantá každú bunku tela, prekoná všetky prekážky, vyčaruje úsmev aj po náročnom dni, prežije aj desaťročia ak je o ňu postarané, nepozná diaľku, nepozná čas. Je nemožné vyrobiť ju v skúmavke, nedá sa vynútiť. Jednoducho sa objaví. Bez varovania, bez prípravy, bez dôvodu. Objaví sa a my sa jej buď vzdáme, zbavíme sa jej a zavrhneme ju v zárodku alebo ak si ju chceme nechať neostáva nám nič iné len sa o ňu starať, aby prežila.
Ak sa v nej človek sklame, netúži znova po pocite, ktorý vráža dýku do srdca, netúži po bolesti, na ktorú neexistuje liek, netúži po neskutočnom smútku, ktorý vás prepadne kedykoľvek a kdekoľvek. Nik nestrčí dobrovoľne prsty do kyseliny, aby sa znova popálil. Sme opatrní, bojíme sa opätovného sklamania... bojíme sa opäť milovať.
A zrazu si uvedomí krehká ľudská bytosť, že je v tom až po uši - ZNOVU. Prvá a posledná myšlienka patrí milovanej osobe, je jedno čo robíme, túžime po jej prítomnosti. Chýba nám každú sekundu. Našli sme svoju chýbajúcu puzzle kocku, ktorá nás dokonale dopĺňa. Chtiac - nechtiac opäť plávame na ružovom obláčiku fenyletylamínu a cítime sa ako v siedmom nebi.
No bojíme sa do toho vrhnúť bez toho, aby sme vedeli ako to dopadne. Bojíme sa opäť ostať nahý až na kožu pred milovanou osobou. Čo ak sa objaví klamstvo alebo nový objav - bokovka a my ostaneme tí sklamaní? Tí, ktorí urobia hrubú čiaru, snažia sa zabudnúť a sú na odvykačke? Tí zlomení...
Človek potrebuje lásku a keď ju objaví je ťažké ubrániť sa jej, je ťažké byť opatrným. Je nesmierne náročne ostať chladným a je priam nemožné nezaľúbiť sa aj keď sa bránime zubami nechtami.
Jednoducho sme stvorení tak, že túžime byť aspoň sekundu pre niekoho celý jeho svet, túžime ohriať si svoj kúsok vesmíru láskou. Ak sa nám to nepodarí, ak na prvýkrát sa náš vyslaný kus lásky cestou okolo štadióna nevráti späť spamätáme sa - srdce sa zregeneruje. Možno prejde mesiac, možno tri roky, no keď sa objaví možnosť opäť vyslať kus lásky na misiu neváhame. Niekedy to trvá, ale tak to už chodí - máločo prebieha predvídateľne.
Život nie je telenovela kde každý od začiatku vie kto je dobrý a kto zlý, kto skončí pred oltárom a kto nenájde toho pravého, môžeme len skúšať a hľadať... znovu .. a znovu...a aj keď sa popálime nevadí - príde niekto, kto nám bude chcieť vrátiť náš vyslaný kus lásky stonásobne zväčšený, niekto pre koho budeme celý svet, niekto kto zachytí chvenie mexickej vlny...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár