Poznáte tú bezmocnosť ... Odporné tety, a vy sa tam cítite ako keby ste ich obťažovali... Áno, sú platené z našich daní, áno, sú tam pre nás...a predsa mám vždy ten pomyselný strach pred tým, než zaklopem na ich dvere s nápisom Študijné oddelenie.

No vážne...normálne som mala také tie butterflies v bruchu, ako keď idem na skúšku, alebo na vystúpenie, alebo do éteru. Fakt... Ale ročník treba uzatvoriť, tak som rázne zaklopala a so vztýčenou hlavou vstúpila dovnútra.

"Dobrý deň," zdravím slušne. Moje životné krédo totiž je, že ak som ja slušná a milá, musia byť predsa aj ostatní...škoda len, že sa tým riadim asi jediná na Slovensku

"Dobrý..." zamumlala tmavovlasá teta za pultom, a ja som sa poobzerala po miestnosti. Hrozný bordel, všade krabice, papiere...Nemala som si kam položiť ani papier...ale nevadí. Stále pozitívne naladená sa usmievam na tetušku.

"Čo chcete?!" pýta sa ma s plnými ústami nejakého žltobieleho neidentifikovateľného koláča.

"Prišla som uzatvoriť 5 indexov," odpovedám. Na stole má kávičku, cukríky, koláče...

"Milá slečna, a čo ste vy robili do 12.augusta???" pýta sa ma mierne zvýšeným výchovným hlasom a uprene na mňa hľadí prežúvajúc koláč. Ach, u nás by ma za to vyrazili, a hneď.

"Mali sme ešte skúšku." odpovedám logicky.

"TO VÁS V ŽIADNOM PRÍPADE NEOSPRAVEDLŇUJE!!!" povedala... Pointa uzatvorenia indexu je tuším mať všetky skúšky...keďže sme mali termín skúšky 12.augusta, logicky nebolo možné uzatvoriť si index do 12.augusta...ale tete to neprišlo ako pádny argument...hmmm... V nemom úžase nad logickým rozmýšľaním tety za pultom som nestihla ani reagovať, a už mi trhala indexy z ruky.

5 pečiatok, asi 10 kliknutí myšou, a asi 20krát stlačenie klávesnice...presne toľko ju stálo uzatvorenie 5 indexov, kvôli ktorým robila nervy...

Počas posledného indexu jej zazvonil telefón na stole...Všetkým vám tu prisahám, nech mi je Boh svedkom, že tá žena ani nemrkla, ani ňou nehlo...Ignorovala ho, zvonil asi minútu, potom prestal. Už je mi úplne jasné prečo som sa sem nevedela ešte nikdy dovolať, keď som niečo potrebovala...

Vo vedľajšej miestnosti sedeli ďalšie tri tety, sedeli pri kávičke, a rozprávali sa, že by im bodla ešte jedna dovolenka... Pozerám na hodinky, pred pol hodinou im začali úradné hodiny...Ehm...

Retrospektívne som sa vrátila na hrôzu zápisu minulý rok, kedy tieto tety po mne, vtedy ešte ťažkopracujúcemu človeku, zvyknutého na seriózne jednanie, žačali bliakať, že ak sa pomýlim v indexe, tak mi nový jednoducho nedajú...A že si máme všetci láskavo švihnúť, lebo tu nechcú sedieť celý deň... Vtedy som bola v značnom šoku ako sa takto môžu chovať k študentom...

Dnes, otupená systémom, už len mávnem rukou... Každý predsa vie, že keby im na to niečo povedal, strpčia mu život ako len najviac to ide a to na niekoľko rokov.

U nás vo firme by som letela hneď. Ich zamestnávateľovi to asi zjavne neprekáža.

 Blog
Komentuj
 fotka
tinka23  9. 9. 2010 20:57
moja maminka robí na študijnom a nemyslím si že by niekedy bola úmyselne hnusná k študentom.. nevravím že má vždy energiu a dokonalú náladu, ale nikdy neni až takáto.. tak ste celkom vyhrali
 fotka
azel  9. 9. 2010 22:44
5 hviezd
 fotka
sarah_whiteflower  9. 9. 2010 23:01
To čítajte viac zo smečka na konci si vymaž, na Birdze to nie je povolené Teda takýto priamy odkaz.



Mimochodom:

"Dobrý deň," zdravím slušne. Moje životné krédo totiž je, že ak som ja slušná a milá, musia byť predsa aj ostatní...škoda len, že sa tým riadim asi jediná na Slovensku

Aj ja som sa tým riadila ako mladšia, a keď som začala robiť, ale ľudia to zo mňa vytĺkli, a tak keď je niekto hnusný, ukážem mu, aká viem byť arogantná.



Nechodíš ty na školu na UKF? Všetky tie slová a prejavy... úplne ako keby... ach. A tiež som bola zhrozená, keď som došla na zápis a tá teta do mikrofónu na celú sálu zahlásila:

"Nie sme nadšené z toho, že je vás tu toľko a my tu musíme byť. Tak sa riaďte našimi pokynmi a láskavo si to poriadne pripravte, my to za vás dopĺňať nebudeme (tlačivá). A časti, ktoré má vyplniť škola, si láskavo vyplňte, ste predsa svojprávni, kto to má dopisovať? Nech tu netrčíme do tretej, kto to má vydržať bez obedu?"



Vieš si predstaviť, že keď som pristupovala ku stolíku tých štyroch harpií, tak mi nebolo všetko jedno, hlavne preto, že som sa s ňou chystala hádať, že som rodný list posielala UŽ s prihláškou na školu, a teda ho tu teraz nemám. Samozrejme, že mi neverila.



Ale asi nie si na UKF, pretože tuná nám tetušky nezabudli poznamenať, že do 20ho majú voľno a úradné hodiny až odvtedy, že ich dovtedy na univerzite samozrejme nenájdeme! Takže u vás to aspoň už v septembri funguje a môžete si dať potvrdiť nejaké papiere, ak ste náhodou predtým nestihli.



Inak 5*, taký aktuálny problém a krásny popísaný. Ja keby som niečo podobné spravila v práci, tak na mňa príde 30 sťažností za jednu zmenu a letím na hodinu za hrubé porušenie pracovnej zmluvy. Vaaau!!
 fotka
iwka74  10. 9. 2010 12:11
Tak tento blog sa ti perfektne vydaril!..tiez je mojou nocnou morou ist vybavovat nieco na studijne..u nas to sice nevyzera az takto drasticky, ako si to popisala..napr. zapis a odovzdavanie indexov to je v pohode, ale vzdy ked sa tam pridem ohladom niecoho spytat, tak na mna ta tetka hladi ako tela na nove vrata...proste akoby nebola v tych veciach vobec kompetentna a clovek si tam fakt pripada, ze ich len obtazuje. Mam pocit, ze studijne oddelenia su fenomenom na takmer vsetkych vysokych skolach, lebo taketo staznosti neustale pocuvam od kamaratov a znamych, ktori chodia aj na inu vysku nez ja.
Napíš svoj komentár