Človek sa narodí, učí sa a žije. Od narodenia spoznáva nové a nové veci, ľudí. Najprv nepokladá za zaujímavejšie nič, čo nemá štyri kolesá, alebo oblečenie pre bábiku. Časom však dospieva a začína mu záležať na rôznych iných veciach. Na dôležitejších. Čo rozumieme pod pojmom "dôležitý"? Pre každého je dôležité niečo iné. Sú ľudia, ktorých citový život obohacujú jedine materiálne pôžitky. Pre iných je podstatné TO v srdci. Rodina, priatelia, bez ktorých si nevedia predstaviť svoj život. Však nie všetci priatelia sú tými skutočnými. Ľudská hlúposť a vypočítavosť dokáže spôsobiť, že človek ich stráca. O takýchto ľudí nemá záujem. No stáva sa i to, že priateľ nám k srdcu prirastie veľmi. Možno až príliš...
Všetko začína pekne. Prvé stretnutia s novým človekom, spoznávanie, prvý spoločný smiech. Po čase začnete vášmu novému známemu dôverovať. Získať si dôveru v dnešnom svete je ťažké, najmä ak máte za sebou nie ľahké roky. Spočiatku sa bojíme, bojíme toho, aby nám ten druhý neublížil, nezneužil naše dobro, to, ako dokážeme otvoriť svoje srdce. Po čase však prvotný strach opadne. Zo známych sa stanú dobrí kamaráti, spoločne sa deliaci o nové zážitky, veselé či aj tie menej príjemné. Bez dôvery by to však samozrejme nešlo. Vzťah dvoch ľudí môže ukotviť v tomto štádiu. Kamarátstiev je predsa na svete najviac. Iba zopár z nich prerastie do skutočného priateľstva. Mnohí sa pýšia tým, koľko majú priateľov. Priateľ je však ten, čo neopustí ani vtedy, keď vie na toho druhého viac zlých vlastností a vecí, ktoré možno spáchal ako tých dobrých. A priateľa nepozná len vtedy, keď má zlatú kreditku vo vrecku.
Priateľov si treba vážiť. Urobili pre nás mnoho, možno sa im niekedy nechcelo, možno si niekedy šľapali po vlastných zásadách len preto, aby nám vyhoveli, pomohli nám a neopustili. Je skvelé vedieť, že aj keď nebudete mať kam ísť a vonku bude strašiť mínus desať, môžete prísť k nemu a on vás samého nenechá. Môžeme sa zdôveriť s najtajnejšími zážitkami, s tým, čo nás najviac trápi bez strachu, že utajené vyjde napovrch. Je úžasné môcť niekoho objať a cítiť pri tom, že jemu na vás záleží. Cenné, keď vaše slová neletia len tak do vetra, ale niekto si ich aj váži a sú pre neho dôležité. Vypočuje, poradí a usmerní. Nie každý má priateľa, ku ktorému sa môže bez opýtania rozbehnúť, ak je mu najhoršie. Ja ho mám.
Čo však neskôr? Zostane priateľstvo naveky len priateľstvom? Ako sa vraví z priateľstva láska môže byť. Pekný a vo väčšine prípadov aj šťastný príbeh. Niekedy sa ale stáva opak. Z dvoch priateľov má bližšie len jeden... Potom možno druhý. A dokola sa striedajú. Život je nekonečná hra. Možno by bolo lepšie dopadnúť takto, v kruhu nekonečných túžob, ako sa tápať v neporozumení samého seba. Klásť si otázky, na ktoré, žiaľ odpovedať nevieme. Alebo nechceme? Tobôž nie, ak ju položí náš priateľ. Ibaže nechápe, že zmätok sa nedá vyjadriť rovno a vecne. Povedali by ste vy svojmu najlepšiemu priateľovi pravdu i keby sa malo stať, že ho tým v budúcnosti môžete stratiť? Raz odhodlanie zvíťazí, následne príde priznanie a neskôr zabudnutie. Človek však nikdy nezabudne na to, čo raz cítil. Stále v jeho duši pobehujú iskierky spomienok. Svojho priateľa mal kedysi viac než rád... Mal. Tak prečo žiarli? Prečo v svojom srdci pociťuje nárok, na aký ani nemá právo?! Prečo má pri rozlúčke túžbu ho pobozkať a po nej si predstavuje, aké by to všetko mohlo byť pekné. A v momente na to, túto absurdnú myšlienku zavrhne, pretože sa v ňom bijú bratské či sesterské city, ktoré k nemu prechováva od začiatku. Lenže od začiatku to má poriadne ďaleko. Z priateľstva láska môže byť, áno, to som spomenula, lenže z lásky priateľstvo? Môže, no nikdy nebude také ako predtým...
Možno by nám radšej nemalo na nikom záležať ako potom strácať niekoho, na kom nám záleží. Možno je lepšie pestovať si odmeranosť a dusiť v sebe všetko, čo sa snaží vydrať z posledných síl nahor. A možno to ani nie je správne. Úprimnosť sa z priateľstva vytráca. Niekedy je lepšie zostať vo svojom srdci sám a nikoho dnu nevpustiť. Ľahšie by sa tak predchádzalo jeho zraneniu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár