ktoré mám na chrbte sa vozíš každé vyjebané ráno
a ja sa deň čo deň pýtam či to stálo za to
hodiny a mesiace
vráskavenia mojej charakterovej výbavy
do rán ktoré teraz udržujú vlahu rovnako ako kôra stromov
pracne
získané skúsenosti
napriek túžbe ísť domov
vzdorovať vetru
debilite kolegov
a vlastnému strachu
vzdorovať pocitu
že sa neposúvam dopredu
a svoj život vnímať ako koláž žmurknutí
musíš sa sústrediť aby si pomedzi ne niečo zachytil
úspech ktorý je vždy na dosah
aby sa ti smial
aby si nabral rozvahu
a ja vzdorujem aj jemu
občas zavriem oči len aby som si dal čas
cítiť že žijem
počúvam svoj tlkot srdca
až kým to nevydržím a urýchlene vstanem
..občas niečo rozbijem
a občas plačem lebo netuším čo sa to okolo mňa deje
že som_
práve tu,
a teraz_
prekvapivo_
šťastný
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
8. 12.decembra 2015 16:08
pointa velmi pozitivne preqapila
Napíš svoj komentár