Polkou tela vytočená k dverám a tajne dúfajúc, že sa v nich objaví vysoký, tmavovlasý, hnedooký, niečím zvláštnym vyžarujúci človek. "Príde aj dnes?" pýtala som sa samej seba.
Keď som ho videla prvýkrát v bare, ale po miliónty krát v živote, mala som pocit 13. ročnej žiačky ZDŠky, ktorá práve na chodbe stretla svojho idola. Nastal ten trápny pocit par sekundového okamihu, ktorý sa ako keby predĺžil na minúty. Cítila som chvenie v žalúdku, divné zimomriavky a pozastavenie činnosti mozgových závitov. Vo chvíli, keď sa naše pohľady stretli, to už bolo vážne... skamenená. Ale moje vnútro vrelo, celú chémiu danej osobnosti si naplno užívalo.
Späť k príbehu.
Predošlú sobotu som si prisadla k nemu a ďalším kamarátom za stôl. Z plánovaného nudného večera v bare sa stala prvá super akcia tohto roka. Rozprával sa so mnou, usmieval sa na mňa, bolo mi to divné, ako keď od vás niekto niečo potrebuje...
Ale on nechcel nič, on bol zábavný, milý, usmieval sa na mňa. Pomyslela som si, či za tým nie je alkohol. Nepil, ani kvapku, prišiel autom. Zabávali sme sa celú noc, rozprávali o živote - už nechodí s tou "kučeravou" slečnou a ani ja s tým "futbalistom". Chválil mi mobil, zobral si ho a uložil mi svoje číslo do kontaktov, že aby som ho mala ako pozvať na rande...
Už bolo skoro ráno, záverečná, ale neviem prečo, navrhla som ísť niekam inam... tam kde to ešte nekončí... ony súhlasili.
V ďalšom bare sme sa držali za ruku, bola to iba chvíľka, lebo zľaknutá z toho, čo sa to vlastne deje, som odtiahla ruku preč. Bavili sme sa naďalej, stále ma rozosmieval, bolo mi po dlhom čase super. Tešila som sa z toho okamžiku, že môžme byť vonku, spolu sa smiať, pozerať na seba. Ale už bolo veľa hodín, svitalo, odviezol ma domov a zaprial peknú noc a zároveň aj pekný deň.
Po prebudení do bieleho dňa s dobrou náladou a s myšlienkou na neho, som sa prihlásila na FB, napísal mi. Prehodili sme zopár sprav na chate, padli dvojzmyselné narážky a ukončili konverzáciu.
Znova mi už nenapísal a ani včerajšia vytočená polka tela k dverám baru, bola úplne zbytočná. Sama prevziať iniciatívu nedokážem.. nechcem sa sklamať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ano, presne to som si dlllllho dlho vravela
a teraz, dnes som sa rozhodla cosi spravit, lebo cakat nema zmysel.. a zazraky sa nedeju
tak uvidim ci to bude k comusi platne
ale tak nech ti to vyjde zabavny mily a usmievavy chlapec je vzacnost