Rews

Ronan Keating - Songs For My Mother (2009)



"Songs For My Mother" na niekoľko rokov dostal kariéru Ronana Keatinga do sveta cover albumov. Nebolo to síce prvýkrát, čo by sa na jeho albume objavovali prebraté skladby, no tento album išiel ešte o niečo ďalej a vznikol kompletný album, na ktorej nemáme jedinú originálnu skladbu. Ako som však pátral po informáciach, tak som zistil niekoľko vecí. A dávali celkom zmysel. Roku 2008 sa dali opätovne dokopy chalani z kapely Boyzone a Ronan tam samozrejme nemohol chýbať. Výsledne tak bolo potrebné aby Ronan stíhal byť hudobne aktívny v kapele a súčasne aj mať materiál na svoje sólové albumy. A nejako to asi nevedel dobre skombinovať. Mal som 20 rokov keď tento album vyšiel a pamätám si, že som si myslel, že pôjde o jednorazovú záležitosť. Že celý tento album mal byť len spracovaný ako gesto na pamiatku jeho mame, ktorá zomrela na rakovinu prsníka vo februári 1998. No neviem či je toto album ktorý niekto aj reálne chcel počuť.

Tento album podľa mňa nie je veľmi dobrý, no na druhú stranu je pravda, že na mňa urobil predsa len trošku lepší dojem ako jeho predchodca "Bring You Home". Možno za to môže fakt, že tu som vedel čoho sa dočkám. Kým jeho predchodca mal v sebe oveľa väčší potenciál. Pre tento album ale nevidím dôvod sa venovať nejako skladbám detailne. Okrem toho, že tu nie je žiadny originálny song, tak najväčší kameň úrazu "Songs For My Mother" je veľmi odfláknutá produkcia. O tú sa postaral Stephen Lipson, ktorý s Keatingom spolupracoval tak ako v minulosti, tak rovnako aj na jeho neskorších projektoch. Rovnako bol jedným z producentov na albumoch Annie Lenox, Willa Younga alebo Duncana Jamesa (z Blue). Ako je teda možné, že celý album pôsobí ako keby sme tu mali len veľký Ronanov karaoke projekt?

Nechcem míňať svoj čas a ani váš čas, tak si len rozoberieme pár skladieb, ktoré majú reálne niečo do seba. "Both Sides Now" od Joni Mitchell sa dočkalo celkom slušnej verzie a mám pocit, že Ronan dal do tejto aj reálne niečo zo seba. Nemá to síce ani len polovicu z toho čo do skladby dala Joni a skladba pôsobí oveľa popovejšie, no harmónie sú veľmi príjemné. Ak akceptujete, že dostávate niečo úplne iné, skladba znie fajn.

"I Believe I Can Fly" je tiež celkom dobre spracované, no opäť by som mohol povedať, že tomu chýba sila, ktorú R. Kelly originálnej skladbe pridal. Niečo tam proste chýba. Vnútorne ale mám ale opäť pocit, že problém je viac na strane produkcie, než na Ronanovi samotnom. "In Mothers Arms" má asi najosobnejší text zo všetkých skladieb, ktoré sa tu dostali a viem si vnútorne predstaviť, že sa s ním asi bol Ronan schopný aj najviac vnútorne identifikovať. Dáva skladbe potrebné emócie, aby aspoň trošku vyznela. A "Time After Time" pôsobí kompetentne. 

Najsilnejším bodom albumu je ale záverečná "This Is Your Song". Tú sme už síce mohli počuť na albume "Turn It On", prípadne (kto má v kolekcii) na singli "When You Say Nothing At All". Na druhú stranu prešla celkom príjemným upgradom a z celého albumu je cítiť, že pri tejto skladbe sa Ronan cíti absolútne najviac sebaisto a úprimne. Na druhú stranu keby ju vydal len ako špeciálny singel, tak by to bolo úplne v poriadku. Nepotrebovali sme tento album, ktorý dokopy nemá žiadnu pridanú hodnotu. Pôsobí to ako 33 minútové karaoke prázdnejších verzií skladieb, ktoré už existujú a 4 minúty úprimneho vyznania. A aj keď album pre mňa nie je tak nepríjemný zážitok ako bol "Bring You Home" tak o moc lepší tento album moc nie je. Pozitívom ale je, že je o niečo kratší a nič silnejšie som tu ani neočakával.

Hodnotenie: 4/10



autor: Endre-silentname, 14. október 2020 13:57
Zdieľaj článok na facebooku
199 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku