Rews

Ronan Keating - Destination (2002)

"Destination" bol podľa mňa solídnym nasledovníkom Ronanovho debutového albumu. Album si zachoval skvelý zvuk a dobrú atmosféru, no pridal väčšie množstvo zapamätateľných momentov, lepšie variácie a menej vaty. Kým jeden album ku koncu pôsobil, že sa niekde v strede cesty stratil, tento pôsobí, že svoju cestu odšlapal od začiatku až do konca. Ale s pár zakopnutiami. Každopádne platí, že "Destination" si môžem pokojne pustiť od začiatku až do konca a byť s výsledkom spokojný.

Ronanov hlas má stále celkom slušnú silu, album pôsobí oveľa optimistickejšie, živšie, ale má aj svoje tradične citlivé momentky, ktoré znejú úprimne. Možno to by bolo najvýstižnejšie slovo, ktoré by som pre tento album mohol použiť. Úprimnejší. A pretrvalo to vo mne od prvej až po poslednú skladbu. Zaujímavé je aj meno producentov a autorov väčšiny skladieb albumu. Rick Nowels a Gregg Alexander. Rick bol producentom a skladateľom pre viaceré známe hviezdy ako sú Dido, Madonna alebo Lana Del Rey. A Gregg Alexander je zas bývalým frontmanom kapely "New Radicals". A myslím si, že práve ich prítomnosť tento albumu vysoko zvýraznila. Dali tomu albumu jasnú víziu. A to je veľké plus. Poďme si teda rozobrať jednotlivé skladby.

Album otvoríme asi najpozitívnejšou skladbou albumu "I Love It When We Do". A za tých 20 rokov, čo som počúval Ronanovu muziku ma asi nikdy tak výrazne nepotešil ako tu. Skladba rokmi absolútne nezostarla, vždy mi vyčarí úsmev na tvári a mám pri nej chuť začať tancovať. Vokály sú vynikajúce, atmosféra dokonalá a album okamžite sľubuje príjemný zážitok. V podobnom rýchlom duchu pokračujeme aj v "Love Won´t Work (If We Don´t Try)", no atmosféra tejto skladby je trošku vážnejšia. Gitary sú tu trošku dominantnejšie a vokály výraznejšie. Tempo v pohode, no skladba rozhodne nemá tú energiu ako otváracia. 

Nasleduje prvá balada "If Tomorrow Never Comes", ktorá si kladie otázku či by osoba, ktorú milujete vedela čo ste ku nej cítili keby ste nenabrali odvahu jej to povedať a zajtrajšok už neprišiel. Vo svojej dobe ma skladba výrazne zaujala a myslím si aj dnes, že patrí medzi Ronanove najsilnejšie momentky. Akustická gitara v tejto gitare znie veľmi príjemne a otázka človeka určite hlodá. "Come Be My Baby" sa snaží pokračovať tam, kde sme album otvorili. Opäť energická popová skladba s chytľavým beatom, ktorý sa dostane celkom rýchlo pod kožu. Okrem toho skladba má aj niekoľko zaujímavých momentiek. Najmä "Don´t change" moment.

O "Lovin´ Each Day" som už povedal svoje v minulej recenzii, no dodám aspoň toľko, že skladba veľmi dobre zapasuje na tento album. Myslím si, že od začiatku mala byť tu, no nakoľko bol singel úspešný, stala sa aj bonusovou skladbou na reedícii debutu "Ronan". Každopádne do toho, čo sme už stihli počuť tu skladba pasuje vynikajúco. A patrí medzi najenergickejšie. "My One Thing That's Real" začína album jemne spomaľovať, no určite sa nejedná o baladu. Nižšie položené pasáže sú v Ronanovom prevedení skvelé, no rovnako mu nerobia problém ani výšky. Príjemná skladba na uvoľnenie sem rozhodne zapasovala veľmi dobre a opäť môžem pochváliť.

Ak by som mal vybrať najviac popovo znejúcu skladbu albumu, tak jednoznačne by to bolo "Time For Love", ktorá trošku asi najviac pripomína časy keď bol Ronan členom Boyzone. A myslím tým 90s obdobie. Skladba je trošku nudná, no nijakým spôsobom nie je ani urážlivá alebo otravná. Len trošku ma vytiahne vždy von z nastavenej atmosféry. Naopak "Blown Away" nás opäť prebúdza dynamickými vokálmi a veľmi chytľavým beatom. Ronan si skladbu maximálne užíva, harmónie vedia pred refrénmi celkom príjemne prekvapiť a asi najlepšie tu cítiť prítomnosť produkcie Gregga Alexandra. Ak by ste jeho prítomnosť nikde nevnímali, tak tu ju podľa mňa nájdete. Skvelá práca.

"As Much As I Can Give You Girl" je asi jeden z najvýraznejších zabudnuteľných momentov albumu. Kedykoľvek som si skladbu pustil, tak mi vždy opustila priestor mojej mysle. Neviem nájsť niečo, čo by  v nej bolo pre mňa nejako výrzane zaujímavé. Najlepšie sú asi bridge pasáže medzi slohami a refrénmi. Inak dokopy zo skladby nič necítim. "Pickin´Me Up" je skladbou, na ktorej sa čiastočne podieľal autorsky aj Ronan osobne a myslím si, že mala našliapnuté, aby patrila medzi najenergickejšie momentky albumy. No myslím si, že skladba trošku nenájde svoj moment kedy by mala skončiť a jemne prepáli svoj runtime. Keď si vezmeme, že počas refrénu sa moc zmien nedočkáme, tak netrvá dlho, aby sa skladba stala trošku monotónnou. No aj tak som sa pri nej dokázal baviť. Netrvá dlho a budete si tiež donekonečne spievať: "You´re pickin´ me up! You´re pickin´me up!" Slabší moment albumu, ale stále dostatočne výrazný.

Návrat do popovejšieho ducha príde so skladbou "Joy And Pain". Tentokrát je to ale o niečo zaujímavejšie. Refrény sú chytľavé a hlavne tie harmónie v nich ma vždy vedia presvedčiť o kvalitách. Rovnako si myslím, že posolstvo skladby je spracované dobre. A potom tie vokály z toho robia pocitovo skladbu, ktorú by som si pokojne predstavil na albume niekoho ako Michael Jackson alebo R.Kelly. Takže oceňujem.

Ostávajú nám dve záverečné balady, ktoré sú absolútne skvele umiestnené. Začneme duetom "We´ve Got Tonight", ktorý existuje v dvoch verziach. Pre nemecké a rakúske publikum je tu speváčkou Jeanette Biedermann, pre zvyšok sveta vyšla verzia s Lulu. Obe verzie sú podľa mňa dobré, no myslím si, že hlasovo skladbe viac asi pridala práve Jeanette Biedermann. Svojim čistým prejavom tej skladbe dala asi väčšiu dávku romantiky. Každopádne obe verzie fungujú veľmi dobre a skladba je asi najromantickejším momentom albumu. A ja som s ním spokojný. A rovnako funguje ako veľmi dobrý remake skladby od nedávno zosnulého Kennyho Rogersa.

Záverečná "The Long Goodbye" je pre mňa celkom slušné prekvapenie. Originál skladba od Paula Brodyho z roku 2000, o ktorej som až roky neskôr zistil, že ju Brody s Keatingom zložili spolu a Ronan sa ju o 2 roky neskôr rozhodol zobrať aj na svoj druhý album. A myslím si, že mu sedí absolútne perfektne. Je maximálne precítená a dal do nej celé svoje srdce. Jediné čo poviem je, že keď sa roku 2003 stala skladba stala singlom, prešla ešte drobnými úpravami, ktoré ju ale ešte viac zdokonalili. Tá verzia sa potom ocitla na Ronanovej kompilácii "10 Years Of Hits". A osobne preferujem tú verziu. Albumová verzia je dobrá a funguje rovnako silne, no je cítiť, že ešte potrebovala čas. Napriek tomu veľmi silné zakončenie.

Na záver už teda len poviem, že "Destination" je skutočne dobre spracovaný album. Ronan sa obklopil veľmi šikovnými ľuďmi, ktorí mu dali dokopy dostatok kvalitného materiálu, ktorý funguje oveľa lepšie ako jeho debutový album. Od začiatku do konca som si to užíval a nemám problém sa k tomuto albumu kedykoľvek vrátiť. Pre mnohých fanúšikov jeho najsilnejší moment a nebudem im to vyhovárať. Mňa osobne zaujal nasledujúcim albumom ešte o niečo viac, ale k tomu sa dostaneme nabudúce. Čo sa ale týka "Destination", tak ak máte rádi pop z 2000-cich rokov, tak si tu podľa mňa nájdete dostatok kvalitnej muziky, ktorá vás poteší. Palec ide hore.

Hodnotenie: 8/10



autor: Endre-silentname, 25. september 2020 11:10
Zdieľaj článok na facebooku
199 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku