BIRDZ Magazín

Pohodová hudba na Pohode part 1. (report)

Pohoda je, či sa to už niekomu páči alebo nie, festivalom extrémnej hudby; možno okrem Scissor Sisters a The XX sa na line-upe nenachádzal žiaden vyslovene mainstreamový interpret. A aj tieto dve menované zoskupenia majú ku konformnému popu ála One Republic, Shakira alebo Duran Duran celkom ďaleko. Keď už sa však jedná o festival okrajovej muziky, muziky pre náročného poslucháča a muziky neobmedzujúcej sa hudobné škatuľky, prečo tu vládne absencia tvrdej gitarovej hudby? Rapu tu až na pár (ale mimoriadne svetlých) výnimiek bolo tiež pomenej.







Počul som reči o tom, že Michal Kaščák nechce, aby na Pohodu chodili spotení a opití metalisti, no tí tu boli tiež v hojnom počte a správali sa na nerozoznanie od ostatných. Viem, že mnohým ľuďom tam takéto niečo nechýba, no chcel som takto vyjadriť svoj osobný názor.



Štvrtok



Ľudia prejavujúci svoje nadšenie na každom kroku, parkovisko obsadené autami, stanové mestečko plné provizórnych príbytkov a na vedľajšom Tesco Stagei sa pripravuje Chór Vážskych Muzikantov. Táto skupina oslavuje už 30. výročie a spolu so služobne o pár rokov mladšími Bez Ladu a Skladu a Karpatskými Chrbátmi formovala slovenskú undergroundovú rockovú scénu za hlbokej totality. Napriek veku niektorých skladieb sa medzi publikom našlo dosť veľa mladých poslucháčov, ktorí poznali a s dvomi spevákmi odspievali nejeden text. Dôstojný koncert legendy, ktorá vlastne takúto hudobnú avantgardnú-punk-funkovú zmesicu vynašla.





Chór Vážskych Muzikantov



So západom slnka sa začali prípravy na prvý koncert na hlavnom Bažant pódiu; Štátna filharmónia Košice a Zbor sv. Cecílie sa chytali odohrať Mozartovo Requiem, ako poctu obetiam minuloročnej tragédie. Pred týmto vystúpením vystúpil Mišo Kaščák, so slzami na krajíčku sa vyjadril ku rok starým udalostiam a predstavil team organizátorov, ktorí sa po celé trvanie festivalu starali o jeho hladký priebeh. Úspešne.



Koncerty vážnej hudby síce nie sú na Pohode žiadnou novinkou, niektorí ľudia však mohli ostať zaskočení tým, že koncert netanečnej a vcelku pre mladých "neatraktívnej" muziky prilákal "plný kotol". Každopádne to bolo príjemné počúvanie, ktoré mohlo nadchnúť aj ľudí nezaujímajúcich sa o vážnu hudbu.





Štátna filharmónia Košice



Prví headlineri Pohody boli britskí The Stranglers. Energický rock'n'roll roztancoval nejedno telo a rozozvučal mnoho hlasiviek. Páni si oproti iným mnohočlenným skupinám vystačia so štyrmi postavami na pódiu a napriek svojmu veku sa do dôchodku pobrať nechystajú (basgitarista Jean-Jacques má 58, klávesák Dave 61 a bubeník Jet, ktorý bol kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom na Pohode zaskakovaný mladším kolegom má dokonca 71 rokov). Podľa stránok skupiny The Stranglers plánujú štúdiový zásek na rok 2011 a koncert na tohtoročnej Pohode bol len dôkazom ich vitality a chuti do hrania a skladania.





The Stranglers



Na záver večera vystúpilo elektronické duo Ink Midget a Pjoni. Ich vystúpenie bolo k videniu už na rôznych akciách spätých s Pohodou, no tejto "fetošine" (výstižnejší názov mi nenapadá) som nikdy neprišiel na chuť. Možno, ak by som požil veľké množstvo opiátov alebo iných omamných látok, tak by som si ich vystúpenie dokázal naplno vychutnať. Teraz to však bolo len pozdvihnuté obočie.



Piatok



Zaspávať i vstávať s pokrikom "h*vno!" v ušiach patrí k ponuke každého správneho slovenského festivalu. Piatkové ráno sa nieslo znamení neznesiteľného tepla, ktoré vyhnalo aj posledných spáčov zo svojich na niekoľko desiatok stupňov vyhriatych stanov. Kto sa chcel ovlažiť, mohol navštíviť pohlavne diferencované sprchy (nezriedka som však zahliadol aj nejakú tú dievčinu v našej polovičke plnej testosterónu a vypracovaných mužných tiel). K dispozícii boli aj dostatočne zastúpené umývadlá alebo cisterny plné pitnej vody. Toi-toiky boli až na pár výnimiek tradične festivalovo nechutné, no o to viac ma potešilo zistenie, že aj v detskom kútiku sa nachádzajú tieto mobilné toaletné zariadenia.



Hudobný program odštartovali Vienna Vegetable Orchestra. Teda "hudobný"; asi najalternatívnejšie a tým pádom najpohodovejšie vystúpenie sa nieslo v znamení zeleniny. VVO ju používali tak, ako ste by ste sa vy nikdy neodvážili. Nadáva vám mamina, že sa nemáte hrať s jedlom? Rakúšania rozhodne na slová svojich mám nedali a preto sme mali možnosť zhliadnuť túto show, lenže... Nadšenie z nápadu vystrúhania píšťaliek z mrkvy alebo patizónu, drhnutia kapustových listov o seba či úderov do dyne opadlo tak po troch minútach a potom sme boli už len svedkami jednoduchých rytmických cvičení na tému dažďový prales. Česť vystúpenia však bola zachránená polievkou uvarenou z väčšiny nástrojov na konci koncertu.





Vienna Vegetable Orchestra



Po španielskych rytmoch a flamenco gitarách v podaní Mariachi Sin Fronteras sa veľká časť návštevníkov presúva na hlavné pódium, kde sa chystá stará známa Filharmónia Košice predviesť 27 štátnych hymien. Francúzska "Marseillaisa", britská "God Save The Queen" alebo hymna Spojených štátov amerických sú jednoducho hitovky, ktoré vniesli úsmevy na tváre divákov. Na záver sme sa dočkali aj "Nad Tatrou Sa Blýska", tu by som sa pozastavil: opravte ma, ak nie je zákonom dané pri štátnej hymne Slovenskej republiky stáť z úcty k našej vlasti. Hymna odznela v dvoch zaujímavých verziách.



Na hlavnom pódiu ostávame, lebo sa tu chystá vystúpenie Bez Ladu A Skladu, ktorí koncertujú mimoriadne sporadicky, no takmer vždy na akciách spätých s Pohodou. Je sympatické, že Pohoda je tak trošku rodinný podnik; časť dychovej sekcie BLAS sa objavila aj v Chóre Vážskych Muzikantov a takmer celá kapela sa v sobotu podieľala na vystúpení Vrbovských Víťazov.





Bez Ladu A Skladu



Bez Ladu A Skladu boli nejakí čas uložení "k ľadu", no podľa členov kapely, s ktorými vám prinesieme rozhovor v najbližších dňoch sa možno v blízkej budúcnosti dočkáme aj novej nahrávky... Čo na tom, že aj niekoľko desiatok rokov staré skladby sú stále pre mladých ľudí atraktívne; na koncerte boli rodičia, starí rodičia i tí neskôr narodení a všetci sa tešili. Po hudobnej stránke disharmonická mantra "Píšte Všetci Modrým Perom", v ktorej práve vynikne text, alebo skandovačka "Udavač" sú síce tematicky zasadené hlboko do totality, no ich posolstvo je prekvapivo aktuálne. Či je to dobré, nech posúdi každý sám.





Oskar Rózsa



Málokto vedel, že vo Fender stane prebiehala asi najzaujímavejšia akcia celej Pohody. Okolo štvrtej poobede na motorke dofičal Martin Valihora, aby tu spravil menší bubenícky workshop. Po povinnom predstavení svojej značky si na pódium prizval "tak nejakých" hudobníkov; Oskara Rózsu a Eugena Vizváryho. Človek nestačil oči pučiť, čo tam tí traja stvárali. Najvtipnejšie na tom celom bolo, že v malinkom Fender stane sa tlačilo asi 50 ľudí a mali sme teda pravú klubovú atmosféru. Skutočné jedinečné vystúpenie hudobníkov, ktorých by sme skôr mali možnosť vidieť na veľkom pódiu na Jazzových Dňoch. Slovenská, ba dokonca aj svetová jazzová extratrieda na jednom mini pódiu takmer bez ozvučenia a s hŕstkou nadšených divákov, tomu sa vraví zážitok na celý život.



Českí raperi WWW sa presunuli na neskôr, preto zrazu neviem, čo s voľným časom a idem pozrieť Janu Kirschner, trošku trúchlenia nezaškodí. Avšak, ostal som mimoriadne príjemne prekvapený. Jana prišla v bielom kostýmčeku a červenej buřinke rozjarená a plná pozitívnej energie. Dokonca aj nejako opeknela. Jednoducho jej to pristalo aj v speve a okrem toho bola radosť sa na ňu pozerať. Svoje intímne spovede nám naservírovala do zapadajúceho slniečka a bolo to milé a úprimné.





Collegium Musicum
Prerušenie workshopu s Martinom Valihorom mala na svedomí zvuková skúška s Collegium Musicum, na ktorej Martin nemohol chýbať. Tí to odpálili o siedmej podvečer svojím klasickým vystúpením. Marián Varga sa síce čo raz viac prepadá sám do seba, do publika sa pozrel snáď len omylom a dokonca hral ďalej, aj keď mu úplne vypadol zvuk jeho Hammondu. To však nemení nič na tom, že jeho muzika má dušu a taký zvláštny punc geniality. Vystúpenie bolo dotiahnuté do posledného detailu zo všetkých strán, či už zo strany basgitaristu a príležitostného frontmana Fedora Freša, gitaristu Františka Grigláka či "mladého fešáka" Martina Valihoru, ktorý dal vyniknúť ostatným nástrojom miesto vlastnej exhibície, ktorej by bol samozrejme schopný.



Ian Brown na hlavnom pódiu bola pre mňa veľká neznáma. Jeho muzika by sa dala zhrnúť ako alternatívny rock s osobitým spevom, ktorý sa síce miestami pohyboval na hranici falošnosti, no nechýbala mu charizma a razancia. Na moje prekvapenie som zistil, že skladbu od jeho bývalej kapely The Stone Roses, "Fools Gold" poznám z hry GTA San Andreas, konkrétne z Radia X. Sranda.



Ako som už spomínal v predchádzajúcom článku, Chikiliki Tu-A odohrali na pohode fantastický koncert. Na tom vystúpení nechýbali ľudovky, ska, pohyby ála Karel Gott, komunikácia s publikom, správny heavy metal a rozospievanie celého stanu na melódiu skladby "Poďme Všetci". Tu jednoducho niet čo dodávať, pre fanúšikov východniarskeho rocku sú ich koncerty povinnosťou a zaručenou zábavou.





Chikiliki Tu-A



Záver dňa patril britským Klaxons, ktorí ma však svojim nu rave elektronic punkom neoslovili. Medzi divákmi sa však našlo dosť ľudí, ktorí na Pohodu prišli práve za účelom zhliadnutia Klaxonov, ktorí tých svojich podľa všetkého nesklamali. Možno za mierne rozpačité vystúpenie mohla choroba jedného z členov, kvôli ktorej boli zrušené niektoré rozhovory.



Dať Skaprašupinu na neskorý piatkový večer sa ukázal byť skvelý nápad. Napriek zarytému odporu ku ska zo strany autora týchto riadkov sa mu vystúpenie celkom páčilo a poriadne sa vySKAckal.



Za mierne psycho tónov Pudingu Pani Elvisovej upadám do stanu. Započul som tam aj Hafnerov hlas? Druhá časť hudobnej nádielky sa na vás chystá už zajtra...!

autor: Michal Durdovanský, 14. júl 2010 14:00
Zdieľaj článok na facebooku

Komenty k článku

  1. 1
    Joelina

    30 ročná žena

    ja mám trúbky rada :)
  2. 2
    Kulho

    30 ročný muž
    Longital

    podľa mňa tam absentuja tvrdá hudba z dôvodu,že na tvrdú hudbu má možný záujemca minimálne jeden domáci festival a daľšie v okolí našej demokratickej zeme :) a aspoň Japandroids by potešili aj tvrdšie nátury ak mám byť úprimný :) a na obranu,minulý rok bolo zasa vcelku dosť hip hopu na pomery festivalu,tak teraz museli stačiť WWW a Sporto+ zopár daľších :)