Rews

Nocadeň - Pozemskí Astronauti (2015)



Po albume "Ikony" nastalo pre kapelu veľmi zaujímavé obdobie. Istý čas ešte prichádzali nové informácie, boli 2 nové single a plánovalo sa vydanie DVD z ich koncertu v Štátnom divadle v Košiciach. Toto DVD však nakoniec nikdy neuzrelo svetlo sveta a informácií od kapely bolo stále menej a menej. Veci sa opätovne dali do pohybu až niekedy v roku 2014, keď sa objavila nová skladba "Možno". A všetci sme s napätím čakali, či sa konečne dočkáme nového albumu, alebo nie. Všetko k tomu smerovalo a dúfali sme sa, že sa nemýlime. A v roku 2015 sme konečne dostali odpovede na naše otázky s novým albumom "Pozemskí Astronauti". A jediné čo v tomto úvode poviem je, že ak som hovoril, že "Ikony" boli mojim najočakávanejším albumom roku 2008, tak toto bol minimálne najočakávanejší album desaťročia. Fakt, že budeme mať po siedmich rokoch nový album znelo vynikajúco. A najlepšie na tom všetkom bolo, že "Pozemskí Astronauti" nám nepriniesli iba vynikajúci album. Môj názor je taký, že chalani vydali najlepší album svojej kariéry.

Pokúsim sa v tejto recenzii pôsobiť aspoň trošku objektívne, no svoje nadšenie z tohto albumu zakryť proste nemôžem. "Pozemskí Astronauti" so do hĺbky kvalitne spracovaný album. Má skvelé aranžmámy, má vynikajúce texty, silnú atmosféru, plný nezabudnuteľných momentov, skvelých spevov, kvalitné prvky elektroniky... je to proste do bodky prepracovaný album a hudba pre moje uši. Takto si predstavujem silný album.

Od začiatku do konca ma album drží svojou silnou a citlivou atmosférou a ani na moment z nej nepoľavuje. Myslím si, že keď človek album dopočúva skladbou "Papierové Kone" tak všetko skončí v absolútne najlepšom. Nepridal by som nič, neodobral by som nič. Toto nie je album, ktorý má momentky, ku ktorým sa rád vraciam. Toto je album, ku ktorému sa rád vraciam kompletne. Na tomto bode už ani nebudem v najmenšom spochybňovať Rasťove textárske kvality, ani skladateľske kvality Roba a Rasťa. Myslím si, že nerobia skladby tak, aby mali hitový potenciál. Ale tak, aby odrážali to, čo sa v nás vnútri odohráva. Ako cez hudbu, tak cez texty. Poďme si to teda rozobrať trošku viac do hĺbky.

Úvodná skladba "Havran" je asi najsilnejšie otvorenie albumu, s ktorým chalani kedy prišli. Táto skladba perfektne udrie, má absolútne nádherné harmónie a do toho všetkého ten fantastický text, ktorý ma nikdy nepustí. Toto nie je len jedna z najlepších skladieb na albume, toto je jedna z najlepších skladieb za posledných 10 rokov. Sila tých nástrojov a spevov vo mne vždy vyvolajú silný zážitok. Takže po kráľovskom otvorení je potrebné ,aby sme pokračovali v rovnakej intenzite aj ďalej. A tento album na vavrínoch rozhodne nezaspal. Ak by ste si mysleli, že Nocadeň vytiahli hneď na úvod svoju najsilnejšiu kartu a ďalej už nepríde nič, ste na omyle. Možno sme začali najsilenšou kartou. Ale tie ostatné čo ostali na ruke sú tiež veľmi silné.

"Možno" je podľa mňa perfektná kombinácia živých nástrojov, elektroniky a citu. Napriek tomu, že skladba sa nesie v trošku energickejšom duchu, tak text na nás pôsobí úplne inak. A vždy platí, že "možno sme mohli urobiť menej, možno sme mali urobiť viac" alebo povedané slovami Rasťa - "Možno som mal priveľa odvážnych prianí. Možno som mal chytiť ťa pevne do dlaní." Celý život je pre nás jedno veľké možno. Ale človek by sa "nemal vzdať bez boja".

Nasleduje asi prvý skutočný slaďák od Nocadeň v podobe skladby "V Nás". Myslím si, že po emocionálnej stránke ide o vysoko zvládnutú skladbu. Myslím si, že po všetkých stránkach v nej cítiť tú obrovskú lásku, ktorá z nej vyžaruje. Ďalšia skladba je "Keď Skončí Táto Noc", ku ktorej bol ešte roku 2011 natočený videoklip. Je v nej pár menších zvukových úprav, ktoré ju príjemne updatovali a pôsobí živšie. A takisto jedna z mojich osobne obľúbených skladieb.



Pokračujeme ďalej so skladbou "Ešte", ktorej názov mi síce úplne nesedí, no to je asi to jediné, čo mi nikdy nepasovalo. Úvodné gitary hneď navnadzujú a postupne si do refrénu vybuduje aj poriadnu energiu. A keď refrén príde, tak je pre mňa vždy zaujímavé ako dokážu len 2 vety na mňa poriadne zapôsobiť. Ak by som síce mal na albume označiť najslabšiu skladbu, tak by to bola práve táto. A ak je to najväčšia kritika, ktorú albumu môžem dať, tak sme skutočne v dobrých rukách.

Pokračujeme ďalšou skladbou, ktorú sme už mohli poznať z minulosti. "Bdiem Či Spím". Toto je podľa mňa asi najzaujímavejšia skladba od čias albumu "Slová Už Nevravia Nič." Myslím si, že aj tam by sa veľmi skvele ujala. Čím viac tú skladbu počúvam, tým viac si z nej dokážem vziať a každý z nás si vie povedať - "Možno mám iba strach za svetlom utekať". A čo sa klipu týka, niekedy je ticho väčší nepriateľ než krik. Lenže niekedy naozaj nevieme, čo vlastne máme povedať. Býva to ťažšie, než to vyzerá.

"Skúsme" je podľa mňa asi najoptimistickejšia skladba na celom albume a vždy do mňa vleje pozitívnu dávku energie. A súhlasím so slovami - "Skúsme konečne vravieť si pravdu. Dusivé myšlienky vymeňme za vzduch." Svet je plný klamstva a pokrytectva a intríg. Aj keď sa nás mnohí snažia presvedčiť, že sú to všetko len klamstvá. Bolo by zaujímavé vidieť ako by svet vyzeral, keby sme sa naučili konečne hovoriť pravdu. Vedeli sme to ako deti. A mali by sme si to zopakovať aj v dospelosti.

Poloinštrumentálna skladba "Bež" veľmi dobre navnadzuje, že sa album blíži do zdarného finišu a myslím si, že podobne ako "CXXV" na predošlom albume výborne buduje atmosféru. Zavrieť oči a hľadať obrazy vo vlastnej hlave. "Utekaj, rýchlo bež."

A myslím si, že podobne ako sme mali silnú kartu otvorenia, tak rovnako silnú kartu dávame aj do záveru albumu skladbou "Papierové Kone". Využitie slákov v tejto skladbe je pre mňa vždy fascinujúce, sloha pred posledným refrénom patrí medzi najlepšie momentky na celom albume a spolu s touto skladbou prichádza aj tá veľká kompaktnosť, o ktorej som hovoril ešte na začiatku. Myslím si, že sme správne začali a takisto sme to správne aj zakončili. Technicky tu máme ešte malé inštrumentálne outro, ktoré ale so skladbou aj dobre splýva. Čo ešte k Papierovým Koňom dodám? Refrény. A schválne hovorím plurál, lebo každý refrén má v sebe malé drobné zmeny oproti predošlému. Či už hudobne, či textovo, harmonicky a podobne. Pre mňa famózne zakončenie pre tento album.

Neviem či by vôbec bolo nutné pre tento album písať ešte aj zhrnutie. Viac-menej som všetko čo som chcel povedať už povedal vo svojom úvode. Ale ak by som mal nejako túto recenziu zakončiť tak poviem, že týmto albumom mnohých Nocadeň presvedčili o svojich kvalitách. Presvedčili nás, že nie sú mŕtvou kapelou, že vedia svoju hudbu prispôsobiť zmenám v dobe a všetky elektronické prvky sú tu vynikajúco zakomponované. Tento album má v sebe obrovskú dávku života. A ak moja generácia fanúšikov boli "čierne labute" kapely, tak si myslím, že mladá generácia sa skutočne stala ich "čiernymi havranmi". A myslím si, že z veľmi dobrých dôvodov. "Pozemskí Astronauti" sú vo všetkých aspektoch perfektne spracovaný album. Zvládnuté vo všetkých smeroch. A je mi jedno, že som na neho napísal tak obrovskú pochvalu. Lebo si myslím, že voči tomuto albumu je chvála vysoko zaslúžená. A verím, že ak ste album počuli, cítite to rovnako.

Hodnotenie: 10/10



autor: Endre-silentname, 8. október 2019 14:01
Zdieľaj článok na facebooku
197 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku