Rews

Nocadeň - Ikony (2008)


Pokiaľ si dobre pamätám, tak toto bol môj najočakávanejší album v roku 2008. "Ikony" Myslím si, že v tom čase sme všetci vedeli, že sa niečo bude diať, a verili sme, že to dopadne rovnako skvele ako naposledy. "Ikony" boli pokračovateľom najsilnejšieho albumu kapely. A preto mal nový album nastavenú latku skutočne vysoko. Skladby potrebujú čas a lásku. A rovnako potrebujú aj silnú inšpiráciu. A keď to všetko spojí vie vzniknúť niečo výnimočné. A myslím si, že tento album to spĺňa vo všetkých ohľadoch. Napriek vysokým očakávaniam album nesklamal a opäť priniesol skvelý hudobný zážitok.

Je super, že sa na albume opäť objavia aj sláčiky a myslím si, že ako dokážu skladbe "Iba Pár Minút" pridať energiu, tak "Umriem Pri Tvojich Nohách" dodávajú obrovskú silu. Po textárskej stránke nemám toho moc čo kritizovať. Rasťo sa už počas predošlých albumov ukázal ako osobnosť so silnou dušou básnika. A platí to aj na tomto albume. Skladby síce môžu pôsobiť trošku smutnejšie oproti ich predošlým albumom, no nemôžem ho ohodnotiť ako veľkú depku. Myslím si, že tu máme skvelé hudobné otvorenie, ktoré nás najprv trošku vzpruží, a vďaka tomu dokážu tie emócie potom zapôsobiť oveľa lepšie.

Okrem toho je super, že aj keď sú skladby smutné, nemôžem ich kategorizovať len ako vyslovené balady. Ako príklad by som uviedol skladbu "Pulz Pomaly Slabne", ktorá vďaka svojmu tempu dokáže aj ten text dostať do úplne inej atmosféry. Je to veľmi zaujímavé spojenie. Rovnako ale platí, že momenty bolesti sú najsilnejšie asi práve na tomto albume. Skladby ako už vyššie spomenuté "Umriem Pri Tvojich Nohách" alebo "V Nočných Svetlách II" sú tomu veľmi dobrým príkladom ("Noc nespí, kvôli nám a deň má temnú tvár"). Album má veľmi silnú atmosféru a aj po rokoch ju ako poslucháč z neho veľmi dobre cítim. Možno je to aj všetko spôsobené faktom, že Rasťo album naspieval viac v nižších polohách. A dodáva to albumu svoju unikátnosť.

Poďme si teda jednotlivé skladby rozobrať. Niečo som už povedal, no mysím si, že v prípade tohto albumu je toho treba povedať ešte o niečo viac, lebo album si zasluhuje viac, než len pár slov. A ja mu ten čas venujem. Otvárame skladbou "Jeseň", ktorá už od začiatku naznačí, že sa ocitáme v trošku inom svete než naposledy. A som rád, že v úvode dostávame energickejšiu skladbu albumu. Napriek tomu, že "svet náhlych zmien nám božský pokoj kradne". Jeseň je pre mnohých smutné obdobie, no s touto skladbou dokážem vidieť menej tmy a viac sa sústredím na tú krásu žltých a červených listov.

"Iba Pár Minút" patrí medzi highlighty albumu a podľa mňa ide aj o jednu z najlepších skladieb Nocadeň vôbec. Kedykoľvek ju počúvam, vyčarí mi úsmev na tvári. Možno niečomu pomohol aj videoklip, ktorého natáčanie si kapela určite užila, no v skladbe je cítiť obrovskú energiu. A dávajú ju ju tam gitary a sláčiky. Rád sa ku skladbe vraciam a patrí do mojej osobnej topky singlov. A myslím to celkom úprimne.

Pokračujeme ďalej skladbou "Miluj Omyly", ktorá pokračuje ešte v nastavenom úvodnom trende energickejších skladieb. A myslím si, že je správne povedať, aby sme mali radi život aj s jeho nedostatkami. Pretože perfektný svet by bol možno krásny, ale nudný. To som si zo skladby vždy odniesol ja. Naopak, keď som hovoril o tej bolesti a smútku, ktorý je na tomto albume veľmi silne cítiť, tak v momente ako nastupuje skladba "5 Hodín Ráno" je výrazne prítomný. A myslím si, že spolu s vyššie dvomi spomenutými skladbami ho tu vieme cítiť rovnako dobre. Čo viac k skladbe dodať viac, než to, že všetci vieme asi veľmi dobre čo znamená, že "nedá sa zachrániť oceán sľubov".

Pokračujeme ďalej so skladbou "Pulz Pomaly Slabne", ktorá ako som už povedal má veľmi dobre spracovanú atmosféru, no súčasne tie energické bicie a gitary ju dokážu posunúť do trošku inej atmosféry. Možno jej chýbajú nejaké zaujímavejšie momentky, no napriek tomu si ju vždy dokážem veľmi dobre užiť. Ak má album slabší moment, tak pre mňa je to asi práve tu.

"Žalospev" na druhú stranu však už rozhodne je niečo úplne iné. Ak si dobre spomínam, tak pôvodne sa album mal volať "Neplačte Nad Mojim Hrobom". A hoci by to bolo výstižné, myslím si, že názov "Ikony" nakoniec pasuje lepšie. Toto je jedna zo skladieb, kde Rasťo ide so spevmi trošku vyššie. Funguje podľa mňa dobre a atmosféra skladby je správne zachytená. Možno by mi ale nevadilo, keby sa trošku do tých nástrojov chalani oprú trošku viac. Vedelo by to podľa mňa ešte o niečo pridať. A mohlo by to mať energiu ako napríklad na albume "Katarzia" mala skladba "Izba S Čiernym Klavírom". Myslím si, že to potrebovalo niečo také.

"V Nočných Svetlách II" by som osobne ja nazval asi "Noc Nespí". Akosi mám problém tie svetlá v tejto skladbe cítiť. Tá bolesť v nej je veľmi silná a veľmi úprimná. Myslím si ale, že ak má byť skladba pokračovateľom starej skladby z roku 2000, tak podobnosti je tam cítiť. No z tejto skladby cítim oveľa väčšiu bolesť a silu. Pôsobí to miestami skoro až ako absolútne rezignovanie a bolestivé zmierenie sa so skutočnosťou. Jedna z najsilnejších skladieb albumu.

Inštrumentálna skladba "CXXV" povie rímskym spôsobom svoju skutočnú dĺžku - 125 sekúnd. Nebudem klamať, vždy ma vie veľmi dobre naladiť na príchod nasledujúcej skladby "Na Čo Asi Myslíš". Tie gitary sú veľmi dobré a tie klavíry, ktoré sa pripoja to vedia veľmi dobre gradovať. Možno by fungovala skvele aj ako otvorenie albumu, no táto pozícia je tiež dobrá. "Na Čo Asi Myslíš" potom pokračuje skvelou kombináciou bicích a gitár. Tie ma vždy vedia navnadiť. Rasťov prejav v tejto skladbe patrí medzi najlepšie a budeme si tu môcť asi v jedinom prípade vychutnať aj trošku jeho falzetu. A poviem, že o niektoré veci sa oplatí bojovať. Aj keď "kríž na pleciach nesieme sami".

Záverečná skladba "Umriem Pri Tvojich Nohách" dáva tomuto albumu priam fantastickú bodku. Myslím si, že ak som v živote mal z hudby Nocadeň zimomriavky, tak to bolo práve na tomto mieste. Táto balada je tak prežitá, tak silná a vnútri zanecháva silný dojem bezmocnosti a pocitu zbytočnosti. Tie prirovnania v prvej slohe sú skutočne mrazivé. A príchodom refrénu to už nebude mráz, ale hotová snehová víchrica. Najviac asi vždy bolí veta: "V mojich posledných slovách, rozlúčiť som sa zabudol". Nie nestihol, ale zabudol. Myslím si, že je to skutočne silné zakončenie silného albumu a jedna z najlepších skladieb Nocadeň vôbec.

Moje zhrnutie opäť znie, aby ste si album vypočuli. Myslím si, že je skutočne hodný vášho času, má obrovskú silu a poriadnu dávku emócií. Ako som spomínal vyššie, tak moje problémy sú skutočne len veľmi veľké maličkosti. Možno by som na albume uvítal aj nejakú rýchlejšiu skladbu, no myslím si, že by to ublížilo celkovému dojmu. Pretože by tam taká skladba pôsobila strateno. A myslím si, že to veľmi dobre vedia vynahradiť momenty albumu ako skladba "Iba Pár Minút." Sú tu momentky, ktoré mohli možno vyplynúť trošku silnejšie, no sila záveru albumu to všetko dokáže veľmi dobre vykompenzovať. Ak hľadáte skladby, ktoré vás emočne zasiahnú, tak tento album oceníte. Ale rovnako ho oceníte ak len hľadáte kvalitnú hudbu všeobecne.

Hodnotenie: 9/10



autor: Endre-silentname, 2. október 2019 15:08
Zdieľaj článok na facebooku
197 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku