Rews

Nocadeň - Auróra (2019)



Nechal som si na poslednú recenziu trošku viac času, no rozhodne som nezabudol. A je na čase si niečo povedať o novom albume Nocadeň. V prvom rade Nocadeň prišli s úplne novým zvukom. "Auróra" sa ladí viac do elektronickej tvorby, pričom ústredné motívy sú spracované nástrojmi. Myslím si, že elektroniku už bolo cítiť aj na predošlom albume "Pozemskí Astronauti, no na tomto albume ju Robo s Rasťom nechali vyznieť už naplno. Dáva to albumu úplne nový nádych.

Nastali však aj personálne zmeny. A oficiálne sú už členmi kapely len Robo a Rasťo. Znamená to ale niečo pre nás? Reálne si nemyslím. V prvom rade sa Boris podieľal aj na niektorých skladbách na tomto albume. A to je pre mňa vždy veľmi veľkým prínosom. A okrem toho je z albumu stále cítiť rovnakého ducha ako z ich posledných albumov. Je však album až tak výrazný ako naposledy? Až tak vysoko ísť nemôžem.

V prvom rade je výnimočné, že vôbec položím takú otázku. Realita je taká, že s predchádzajúcim albumom nasadili chalani latku tak vysoko, že sa bude preskakovať len veľmi ťažko. A napriek tomu, že "Auróra" je asi najviac veľkolepý názov albumu, tak nový vrchol tu nedosiahol. Poďme sa teda pozrieť na jendotlivé skladby bližšie.

Začíname minimalistickou skladbou "Tváre", ktorá veľmi rýchlo vie svojich poslucháčov pohltiť. Je to veľmi jednoducho povedané, no súčasne svojou jednoduchosťou si ma skladba veľmi rýchlo získava. Naše tváre skutočne vedia veľa povedať za nás. Stačí príjemne zavrieť oči a vychutnať si. Viac tomu naozaj netreba.

Potom však už album rozbehneme trošku rýchlejšie s titulnou skladbou "Auróra". Čo  tu najviac udrie na ucho poslucháča je vynikajúci refrén. Pôsobí to vysoko vyzreto. Okrem toho musím opäť pochváliť silné harmónie v tejto skladbe. Sú momenty, kedy by som si prial, aby nikdy neskončila a rozhodne patrí medzi highlighty albumu.

Pokračujeme už skladbou "Svitanie", ktorá sa už k ľuďom mohla dostať aj prostredníctvom rádií. Rasťov hlas je tu vo veľmi zaujímavej polohe a okrem toho ma tu fascinuje jednoducho povedaný text. Skoro bez metafor. A pôsobí to veľmi úprimne a od srdca. "Nechcem už strácať čas, nechaj to plynúť ... a miluj ma."

"DNA" pokračuje veľmi výrazným introm. Skladba však potom spolu s bicími a basou vytvára dosť tajomnú atmosféru. A osobne poviem, že som s výsledkom veľmi spokojný. Podobne ako kedysi pri skladbe "Stereo" sa sústredíme viac na atmosféru než celkovú skladbu. Plynie si sama po svojom. Refrén nie je nejako výrazný, no nemám pocit, že by ho skladba nejako výrazne potrebovala. Naopak je potrebné nechať ísť skladbu po svojou vlastnou cestou.

"Žiletky" trošku opäť zrýchli tempo albumu. Príjemná melódia na úvod ma veľmi rýchlo chytí. Príchodom prvej slohy síce melodika zmizne, no akonáhle sa vráti, pokračujeme správnym smerom. Okrem toho si myslím, že "ostré žiletky smútku otupené bolesťou" je určite niečo, čo poznáme všetci veľmi dobre.

Ku skladbe "Domino" som si musel postupne trošku budovať vzťah. Nakoľko išlo o prvú skladbu, ktorú Nocadeň zo svojho albumu predstavili, bicie ma na úvod dosť zmiatli. Ten nový zvuk potreboval trošku čas. Okrem toho refrén mi dosť pripomínal refrén inej skladby od Nocadeň ("Keď Skončí Táto Noc"). Melodika je dosť podobná. Ale ako som povedal, časom som si na ten nový elektronický zvuk zvykol a skladba si ma získala oveľa viac.

"Znamenia" sú spolu so skladbami "Tváre" a "DNA" najviac nenápadné momentky albumu. Nepotrebujú veľa nástrojov, aby dokázala vyniknúť a  všetko je to hlavne o tých slovách. Myslím si, že text skladby veľmi dobre reflektuje to čo občas prežívame. "Len kúsok od priepasti, spoznávam aká si. V srdci nám kontrolka zabliká, ustáva zmätok a panika". Najlepšie je ale ako dokáže skladba úplne v záverečnom refréne vyniknúť. Klobúk dole.

Nasleduje skladba "Architekti Šťastia", ktorá už na prvé počutie veľmi dobre reflektuje udalosti, ktoré sme viacerí prežívali od roku 2018. Pomaly už nevieme čomu veriť a vnútorne dospievame k tomu, že všetci sú len "armáda falošných spasiteľov, obete pýchy a vlastných cieľov" a bohužiaľ takisto "keď sa už zdá, že sú na konci s dychom, pravdu vždy umlčia vlastným trikom". Všetko skvele zakomponované do silných beatov, skvelé a úprimné spevy a silné refrény. To všetko bolo treba a to všetko sme dostali. Táto skladba ešte ostane dlho v pamäti.

Najlepší moment albumu ale prichádza úplne nakoniec. Záverečná skladba "Labyrint" mi absolútne hovorí od srdca a tiež by som občas chcel "zo smútku vyrásť". Ale "Kým srdce vládze biť, mám túžbu žiť." Život je predsa tak nádherný a tak ťažký. Ale stojí za to žiť. Skladba má v sebe mohutnú atmosféru a je tak plná života, až človek neverí, že je to záver albumu. Pôsobí to ako keby na konci dali zo seba maximálnu dávku energie, aby sme ako poslucháči neostali sklamaní. Gitary v kombinácii s bicími a Rasťov spev proste vytvorili jednu z najlepších skladieb kapely vôbec. Potlesk z mojej strany.

Ako tento album zhrniem? "Auróra" možno nie je tak silným albumom ako boli "Pozemskí Astronauti" no nechýbalo k tomu ďaleko. Na nový zvuk som si musel trošku zvykať, a určite to nie je album na jedno vypočutie. Opäť platí, že k skladbám sa treba vrátiť, treba ich nechať vyznieť a vstrebať ich odkazy aj celkovú atmosféru. Ešte raz si vezmem slová zo skladby "Labyrint" - "Kým srdce vládze biť, mám túžbu žiť." A kým Rasťo s Robom budú tvoriť hudbu, určite budem žiť spolu s nimi. Keď Nocadeň vydajú album, tak to vždy stojí za to. A v prípade "Auróry" možno priniesli jeden zo svojich najosobnejších a najúprimnejších. A tak ho treba aj patrične oceniť.

Hodnotenie: 9,5/10



autor: Endre-silentname, 12. november 2019 11:29
Zdieľaj článok na facebooku
199 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku