Časy a ľudia sa menia;
ty stále dúfaš že sa to vráti,
no v reáli sa to navždy stratí
a ty môžeš dobrým časom povedať dovidenia.

Stále sa pýtaš prečo je to tak,
keď len pred rokom si zažívala najkrajšie dni,
no prešli dni, mesiace, prešiel rok,
a ty už len snívaš o krásnom priateľstve sny.

Nezúfaj! Príde niečo nové.
Možno ešte pár krát spadneš;
neboj to nie sú sny ani moje.
No ty opäť vstaneš a verím že budeš štastná!

Táto báseň je venovaná mojej kamarátke Veronike, ktorú ponám nie veľmi dlho ale naozaj sme sa našli. A podľa toho čo mi porozprávala mi napadla táto báseň. Dúfam že sa jej bude páčiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár