Keď som písal akýsi koncept tohto blogu (robím si aj davinčiovské náčrty) po polovici som sa zastavil a povedal si: "Spamätaj sa, zas si depresívny." 23-ročný muž musí mať svoju tvrdú chlapskú hrdosť a byť ako Pevnosť Boyard, nedobytný. A ono áno, vážne som znel príliš depresívne, melancholicky, hoci to počasie mi dôvod na depresiu dáva. Druhým sú ozdravné opatrenia vlády, ale to by bolo už na vrásky. Pôvodne som chcel hovoriť niečo o (ne)zmyselnosti vzťahov a podobných (ne)zmysloch, ale o tom sa popísali kilometre papiera a ani tak nikto neobjavil návod. Ja sa dodnes priznám, že nikdy neviem ako mám so ženou vlastne jednať - kedy, ako, kde ju osloviť, keď sa mi páči a podobne (návody uvitam od žien), je to pre mňa ako španielska dedina, logickú hádanku vyriešim hravo, ale na toto logika fakticky nestačí.

Mimochodom, raz jeden matematik (asi podobne znudený zo života ako ja) vypočítal (a to si nerobím prču, lebo toto by asi normálneho nenapadlo), že v čase špičky vždy na autobusovej zastávke nájdete aspoň 2 ženy, o ktorých by sedem z desiatich náhodných mužov povedali, že odpovedajú ich predstave krásy. O tom, čo sa však za nimi skrýva sa nič nehovorí.

Myslím, že po mesiacoch čo tu na BIRDZi som, som pochopil dve veci - za prvé, písaním blogov odpovede na svoje otázky nenájdem a za druhé, že 75% ľudí, čo tu sú, zmýšľa sčasti ako ja, tým, že všetko v sebe akosi nedusí a píše o tom. Máte môj rešpekt, hoci vás, skôr z nedostatku času, než z lenivosti, všetkých čítať nestíham. A zabudol som, ešte za tretie, väčšina z vás drahé dámy, ktoré píšete zaujímavé blogy ste určite zaujímavé aj tam kdesi vo vnútri. Vlastne by som mohol nájsť aj za 54-té, avšak to by asi nikto už nečítal. To, čo som napísal je určite pre niekoho bohapusté klišé, vlezdoprdelkovanie, posledný výkrik zúfalca, pár psychiatrov by na mne určite objavilo nejaké tie deviácie a iné odchylky od normálu, ale odkedy je byť normálny IN? Vezmite si takého Alberta Einsteina, keby to nebol taký sukničkár (nazvime to slušne), tak by dnes bola fyzika inde - on bol mimochodom iný Casanova, on na tie svoje husle (a to myslím doslovne, nie ako eufemizmus) zbalil viac žien, než ja kedykoľvek zbalím na svoju gitaru (opät nie metafora).

Dnes som plánoval byť strašne zdeprimovaný tým, že moja milá má iného milého a aké dôsledky to pre mňa má, ale čert to ber, na svete je kopec žien. Heslo "myslieť striktne pozitívne", ktoré mám vylepené na nástenke tam asi ešte nechám, hoci za dnešok by som si pár faciek zaslúžil. Na sado-maso blogy však bude ešte čas - vedeli ste, že na svete je údajne až štvrtina ľudí, ktorým sado-maso praktiky nie sú cudzie? Z tých, hm, pár jednotlivcov (či desiatiek ľudí) čo si tento "snažím sa o striktne pozitívny" blog prečítate, musíte byť nejakí aj takí. Ale nebojte, nič zvrátané to nie je. Mne raz jedna ex vylepila kvôli nevinnej banalite, hneď na to mi dala pusu takú ako nikdy, tak sa mi to trochu spája.

Dosť bolo "late-night" predstavení, bežím spať, naberať sily a modliť sa k Budhovi za lepšie dni. Alebo aspoň za karmu a boží hnev, ktorý dopadne na tých, ktorí si to čo majú nevážia a nezaslúžia.

 Blog
Komentuj
 fotka
wewo  21. 6. 2012 12:32
bóóóóris, hlavu hore! som rad ze tu nieco tvoris...



a nez odidem do prahy by sme toto leto este mohli stihnut dat pivo
Napíš svoj komentár