Obaja ležíme mlčky vedľa seba počas tichej noci. Aj keď sme práve tak blízko, vnútri sa cítime vzdialený na míle od seba. Už stačilo, odhoďme masky a urobme to lepšie. Pomôž mi dostať sa von s čistou hlavou. Pomôž mi tým všetkým prejsť, prosím. Pozri sa mi do očí a úprimne povedz čo je pravda.

Sledujem ťa ako ma opúšťaš, odchádzaš dnes v noci. Ja ťa nechám ísť, cez slzy poviem sbohom. Tak nádych, nádych, nádych, výdych. Viem, že tú noc sme mohli zachrániť lásku, keby sme len vedeli čo povedať. Namiesto toho aby sme boli spolu, každý sme si zvolili vlastnú cestu.

Ty žiješ ďalej. Ja prestrieram, že som v poriadku, Budem v poriadku.

Plačem a ty vieš prečo. Nachádzaš dôvody v hlbokej temnej noci.
Pamätám si, keď si bol môj jediný priateľ. Teraz si nie som istá, či to tak dokážeš cítiť znova.

Bolo to niečo, čo som povedala, alebo čo som urobila? Boli moje slová povedané zle, napriek snahe ťa nezraniť? Myslím, že preto vravia, "každá ruža má svoje tŕne". Tak ako každá noc má svoj úsvit.
A všetky tie veci, ktoré si mi povedal, ktoré si zdá sa zabudol, krúžia v mojej hlave. Každú noc. Vnútri zvádzam boj, ktorý nikdy nevyhrám, pretože som to ja proti komu stojím. Je to moje srdce proti môjmu rozumu.
Pýtam sa sama seba, je toto vôbec láska?

Som tu stratená a čas rýchlo plynie. Nič sa nezmenilo, nikto nemôže zabrať tvoje miesto. Každý deň je to ťažšie. Prosím povedz, že ma ľúbiš viac ako predtým, že žiadna nebude ako ja.
Namiesto toho počujem, ako ľudia vravia, že láska je len hra, ľahko príde a ľahko odíde, ale čudujem sa, oni to poznajú? Zažili to niekedy?

Áno. Skúšala som žiť bez teba, slzy mi padajú z očí. Môžem úprimne povedať, bol si v mojej mysli. Ležala som a myslela na teba, napriek tomu, že som mala spať. Vždy keď zavriem oči vidím tvoju tvár, tka sa snažím čítať, ale všetko čo robím stráca zmysel. Pozerám na tvoju fotku po celý čas, tie spomienky sa mi vracajú do života, nevadí mi to.
Pamätám si, keď sme sa pobozkali, stále cítim dotyk na mojich perách.
Čas keď si so mnou tancoval, keď nehrala žiadna hudba.
Pamätám si tie jednoduché veci.
Pamätám si, ako som plakala, ale jednu vec by som rada zabudla.
To na čo chcem zabudnúť je koniec.

Dnes ráno som sa zobudila a v rádiu hrali našu pieseň, cez slzy som si spievala. Zdvihla som telefón, mala som tú zúfalú potrebu počuť tvoj hlas, vedieť, že si tu. Viem, že plytvám časom.

Aj keď je to už dlhá doba, stále cítim tú bolesť, ako ťa režú a neskôr sa ti hoja rany, no jazvy ostávajú. Nikdy ťa nechcem stratiť, ak musím vybrala by som si teba. Ty si ten koho chcem držať, pretože moje srdce by sa bez teba zastavilo. Bude, sa ťa držať a budeme spolu navždy. Vezmi am za ruku, budem roniť slzy.

Pretože ak by som smela mať jedno prianie, chcela by som ťa tu vedľa seba. Chýbaš mi, potrebujem ťa a ľúbim ťa viac než predtým. Som osamelá a cítim sa prázdna, rozorvaná zvnútra. Dívam sa na hviezdy, myslím, že robíš to isté. Akosi sa cítim bližšie pri tebe.
Je to ten pocit, ktorý cítiš, keď si zamilovaný? Či je to o niečom inom?

Som tebou posadnutá? Predsa, robím to najlepšie, aby som nebola, ale chcem ťa stále.

Dúfam, že sa máš dobre, nech si kdekoľvek a ak ťa to zaujíma dnes večer som tu sama. V tejto chvíli som stratená a čas plynie tak rýchlo. Dúfam, že nájdeš to čo hľadáš. Dúfam, že je to všetko čom si sníval, žeby mohol byť tvoj život a ešte viac. Dúfam, že to nájdeš, nech je to hocičo, viem, že tu to postrádaš.

..A náhle mi zvoní mobil, tvojim zvonením, váham, ale nakoniec odpoviem. Znieš tak sám. A som prekvapená, čo hovoríš..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár